Pred tridsiatimi rokmi zažil Paríž jedno zo svojich najväčších predstavení. Dav, v ktorom kráčalo vyše päťdesiattisíc ľudí rôzneho vzdelania, rasy či úplne protikladných politických názorov, nasledoval jeho paralyzovanými ulicami rakvu. Ležal v nej Jean-Paul Sartre. Žiadnemu intelektuálovi pred ním a ani po ňom (filozofovi už vôbec nie) sa nepodarilo vstúpiť do povedomia más tak ako jemu.

„Je toto skutočný svet?...UAAAAAA... Cítim sa zvláštne.... Bude to tak navždy?“ pýta sa sedemročný David preberajúci sa z anestézie po zubárskom zákroku a snažiaci sa pochopiť, čo sa s ním deje.

Tak opět po roce radostně do Buchlovic na tradiční festival vína a literární seminář. Co je to však letos za nápad mluvit o víně a deficitu? A je víno opravdu věc tak samozřejmá, jak si pořadatelé zřejmě představují, když má tolik nepřátel? Kupříkladu takový abstinent víno chápe jen jako nebezpečnou drogu, které se vyhýbá. Ve stejném předsudku žije i muslim, považuje víno za al – ko – hol, rozdíl mezi vínem a spiritusem nikdy nepoznal, a proto i on soudí, že víno je droga a nikoli nápoj, podobně jako alkoholik, který se chce co nejrychleji opít. „Kdo však nenávidí víno, hřeší, přestože je to hřích bezejmenný,“ říká Tomáš Akvinský, víno je přece nápoj sakrální. Češi na rozdíl od Moravanů na tom také nejsou nejlépe. Pijí převážně únavný studený, ospalý a trudnomyslný nápoj. Aby ne, když jim v mládí servírovali náhražky – Pražský výběr, Ostravský kahan, Svíčku a dnes krabicové víno z Čile nebo z Moravské vinařské oblasti. Ví snad někdo, kde se nachází ona moravská oblast?

No, dúfam že ste už dospievali. Alebo nie? Tak šup, šup! A spolu: Nerob si starosti, Miško, nie si takýýý starý pááán,... Hotovo? Fotka na stole je? Verím, že áno, veď by ste hádam neporušovali nariadenie, ktorým chcem zvýšiť lásku ku mne. Neviete o tom nič? Tak len pripomínam, že tieto články smú čítať len mne oddaní čitatelia s mojou fotkou na stole a pred každým prečítaním o mne musia zaspievať peknú pesničku.

Posledné roky sa finále amerického Super Bowlu nedá predstaviť bez rockovej hudby. Tentoraz padla voľba na legendárnych The Who, ktorí v prestávke zahrali medley najväčších hitov spolu s burácajúcim publikom, spievajúcim ich nesmrteľné Won’t Get Fool Again.

Čo je to filmové klišé? Ide o súbor opakujúcich sa filmových skratiek, zjednodušení a často aj hlúpostí, niekedy viac, niekedy menej funkčných v rámci fiktívneho sveta filmových diel. Počas nášho života, spojeného s konzumáciou stoviek filmov, sme si z nich vytvorili filmovú abecedu, ktorú väčšinou akceptujeme. Ak si to však rozmeníme na drobné, prekvapí nás množstvo scenáristických fígľov a schém, známych z mainstreamovej kinematografie.

Speváčka Katarína Koščová vydáva po päťročnej pauze svoj piaty sólový album Hranica dažďa. Spolupracovala na ňom opäť s Danielom Špinerom. Bude nový nielen iným zvukom, ale aj tým, že sa v ňom vyjadruje aj k témam, ktoré hýbu spoločnosťou.

Mali by sa vyhlásiť za návykovú látku. Podobne ako cigarety, alkohol, prípadne iné drogy. Stačí pozorovať ľudí, keď okolo nich prechádzajú v obchode. Tie kradmé ruky, tie hladné oči, keď si balíček plný šuchotajúceho materiálu dávajú do košíka! Zemiakové lupienky.

Maxim a

Patril k tým kritikom, ktorí v šesťdesiatych rokoch výrazne formovali názory na slovenskú literatúru. Odmietol však odvolať svoj protest proti vstupu sovietskych vojsk, a tak sa stal na 18 rokov personou non grata. K publikovaniu a svojej akademickej práci sa mohol vrátiť až po Novembri. Milan Hamada.