Andrej Dúbravský sa preslávil maľbami nahých chlapcov so zajačími ušami, dva roky maľoval len kohútov a minulý rok len húsenice. Práve tie bude vystavovať v Bratislave, teraz v Ateliéri XIII a v júni v galérii White&Weiss – pod názvom Larva Run. Budú to vraj envirosexy výstavy.

Myslím teraz často na učiteľov. Na to, čo ich pri práci motivuje, ale aj odrádza. Na radosti aj riziká každodennej práce s deťmi, s mladými. Je koniec prvého polroka, skúškové obdobie; učitelia majú čo robiť – a učenie je len zlomok učiteľských povinností.

Na Slovensku máme svetovú špičku vo viacerých odboroch, nezabúdajme na to.

Zuzana Čaputová opäť narástla, na Mistríka to zatiaľ nestačí.

„Iné” názory, primitívny nacionalizmus a hulvátstvo sú (opäť) v kurze. Žijeme v dobe alternatívnych faktov a morálneho relativizmu.

Rozprávky o bájnom živote za vojnového slovenského štátu sú stále živou súčasťou nášho ľudového i politického folklóru. Paradoxne, čím menej pamätníkov tých čias ešte žije, tým je táto mytológia akoby vitálnejšia.

Keby som chcel jedného dňa napísať detektívku o zločine celospoločenských rozmerov, postupoval by som pri tom asi nejako takto:

Vrátnik. Holič. Taxikár. Očakáva sa od nich, že budú zhovorčiví. Že budú sociálni, poklebetia, prinesú nové správy z okolitého mikrosveta. Zo svojej relatívne statickej pozície majú možnosť vidieť to, čo pachtiaci sa ľudia nevidia. Ľudia k nim prichádzajú a odchádzajú.

Veľa figúr postáva pokope. Lepšie povedané, stoja na tenkých tyčiach, ktoré sú ich piedestálmi. Nikto z nich s nikým priamo nekomunikuje, každý však komunikuje s niekým celkom iným na sieti, pre koho práve robí selfie alebo mu posiela správu.

Prezidentskí kandidáti musia v týchto voľbách zabojovať aj o konzervatívneho voliča. Musia dostať šancu najmä po tom, ako KDH ani OĽaNO svoju podporu nikomu nedeklarovali. Opýtali sme sa ich, ako chcú o tohto voliča zabojovať.