Uprostred babieho leta som si zašiel, tu v Prahe, na farmárske trhy. Ovocie a zelenina ako na výstave. Maďarské klobásy, slovenské, francúzske, balkánske syry, rozvoniaval domáci chlieb a najrôznejšie pečivo. Čerstvé morské ryby, moravské vína, thajské (indonézske, arabské...) dobrôtky, ktoré ste si mohli nechať zabaliť alebo rovno zjesť. Pri jednom stánku som si kúpil kuracinu na paličke s ostrou omáčkou a reďkvičkami. Obsluhovala žena s tradičnou pokrývkou hlavy. K ruke mala Čecha a mladú dievčinu, ktorá hovorila po anglicky.

Sochár a populárny pražský bohém David Černý má definitívne zaplatiť za urážku na cti 100-tisíc korún, čiže 3 500 eur. Povedal v Českej televízii o Milanovi Knížákovi, že je „kriploidní č...k“. (Bolo to na päť písmen a „čolek“ to nebol.)

Pätnásteho júla tohto roku zomrel slovenský básnik a esejista Ivan Kadlečík. Prinášame dva jeho texty z rokov 1974 a 2012, ktorými si chceme uctiť pamiatku tohto autora dôležitého pre našu kultúru. Texty vybral Peter Zajac.

Kyril Bonfiglioli, posledný britský dandy, písal, ako keby sa P. G. Wodehouse rozhodol kopírovať Raymonda Chandlera, aby z literárneho trhu vytlačil Iana Fleminga. Tri romány o Charlie Mortdecaiovi – jeho literárnom alter egu, sa v rokoch 1973 až 1979 postarali o to, aby sa Bonfiglioli stal šedou eminenciou britského humoru, chlapíkom v pozadí, na ktorého pri hlbšom pohľade nemožno nenaraziť. Prisahajú naňho Hugh Laurie aj Stephen Fry, miloval (a neznášal) ho Douglas Adams a o Terrym Pratchettovi by sme bez neho možno ani nepočuli.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.

Vrátili sa Sex Pistols, My Bloody Valentine alebo Velvet Underground, tak prečo by sa nemohla vrátiť slávna česká rocková kapela Lucie. Keď sa koncom roka 2004 nad ňou zavrela voda, vyzeralo to, že je po nej. No po siedmich rokoch mlčania sú štyria hudobníci, ktorí kedysi vedeli vypredať štadión, späť. A s nimi ich „holka“ Lucie.

Toto isté by som písal, keby sme s Fínmi vyhrali. Nechcem sa dotýkať notoricky známych tém, ale je jasné, že sú fanúšikovia a Fanúšikovia. Medzi nimi je priepasť nepochopenia vecí, čo sa dejú.