Keď mi 11. septembra 2001 zavolal Tomáš Zálešák, že do Dvojičiek asi práve narazilo malé výletné lietadlo, bavil som sa nad nešikovnosťou pilota. Lenže pilot trafil presne.

Máme oči, zrak, schopnosť vidieť a vnímať okolitý svet. Zrak je jeden z našich najdôležitejších zmyslov. A vôbec nie je samozrejmý. Na myseľ mi náhle prichádzajú tri biblické verše.

Témou nového čísla bude vplyv posledných teroristických útokov na Európu. Aká by mala byť naša reakcia na terorizmus? Odpoveď sme hľadali už na redakčnej porade.

Možno to bol zámer šikovného kníhkupca, možno iba náhoda. V kníhkupectve som našla ležať pri sebe knihy, ktoré majú čosi spoločné, hoci tá súvislosť vôbec nebije do očí.

Všade, kde sa v dovolenkovom období pohneme, počúvame o tom, že si máme užiť. Zamyslel som sa nad tým, čo vlastne znamená toto užívanie si.

ak máte viac ako päť rokov, v hrdle zlato, tanec v krvi a hru na hudobnom nástroji v malíčku, prihláste sa a ukážte celému Slovensku, že naše tradície stále žijú!“ hlása reklamný teaser RTVS a hľadá ľudí do prísne tajnej talentovej šou s krycím názvom Folklór, ktorá by sa mala vysielať niekedy v budúcom roku.

Toto prirovnanie napísal Péter Esterházy na margo románu Hrabalova kniha (1990).  V tom istom roku vydal László Szigeti knihu rozhovorov s Bohumilom Hrabalom Kličky na kapesníku a dlho som si myslel, že sú to uzlíky na vreckovke, ale ide o futbalovú kľučku na malom priestore.

V Mníchove vraždil muž iránskeho pôvodu. Lenže tento mesiac majú podobné útoky bohatú žatvu. Čo je za nimi?

Chutia vynikajúco a ten vnem na jazyku sa nedá k ničomu inému prirovnať. Len keby sa k nim človek nemusel prebojúvať cez tie tŕne. Malé čudné melóniky visiace na kríkoch. Egreše.

Všimla som si ich hneď, ako nastupovali. Mali nápadne tmavú pleť, európske črty tváre a prekvapivo svetlé oči. Boli dvaja. Chlapci asi do tridsiatky.