Milí priatelia, každý je hlavným hrdinom v príbehu svojho života. Môžeme byť akokoľvek empatickí, môžeme sa akokoľvek obetovať, vlastné ego sa ťažko potláča. Brat Pimen je mníchom v ukrajinskom gréckokatolíckom kláštore. Hovoril mi o večných sľuboch. Skladajú sa tak, že predstavený kláštora adepta „postrihne“. Cvak nožnicami prameň vlasov – a je to, si v tom navždy. Predstavený však najprv prikáže mníchovi, aby mu tie nožnice podal. Keď mu ich podá, predstavený ich hodí na zem a povie, aby mu ich mních opäť podal. Toto sa udeje niekoľkokrát, aby sa preverila poslušnosť a pokora mladého mnícha. Priznám sa, vytočilo by ma to do nepríčetnosti, nožnice by som hodil o zem a všetkým by som sa poďakoval, že „nazdárek“. Asi preto nie som mníchom. Neviem sa vzdať sám seba.

Ako sa mení Kuba a ako každý z nás? Veľmi málo a zároveň tak veľmi. V mojom malom živote sa všetko pohlo bezprecedentným spôsobom. V živote národa je to sotva niečo viac než zachvenie. Január 2013 začal s imigračnou a cestovnou reformou. V ďalších mesiacoch sme si veľakrát povedali „dovidenia“, ale teraz bez pocitu, že už niet návratu, ako to bývalo predtým, už to nebol odchod do celoživotného exilu. Ale je pravda, že mená v telefónnom zozname škrtáme naďalej, rýchlosť, akou sa to deje, je hrozivá. Pocit, že sme „ostrovom na úteku“ ešte vzrástol, tentoraz už v súlade so zákonom, ktorý to umožňuje.

Monty Python sú späť, po tridsiatich rokoch znova spolu, ohlásili návrat, za rekordne krátky čas vypredali predstavenie, ktoré sa má konať v lete a pridali ďalšie, aj tie sa vypredajú, ak už sa tak nestalo.

Milí priatelia, celoživotne sa vyhýbam tematickým príspevkom. Naivne si myslím, že budem nadčasový a moje postrehy pretrvajú. Napriek tomu ma niekedy atmosféra výročí či sviatkov prikvačí a ja neodolám. Tak dnes píšem článok o vianočných darčekoch. Neviete si ani predstaviť, koľko nezmyslov som už nakúpil svojim blížnym. Dokonca som aj nejaké veci vyrobil.

Ísť dvadsiateho decembra do práce, mať prednášky na Štedrý deň alebo sa zúčastniť na dobrovoľnej brigáde posledný deň v roku, na Silvestra. To všetko bolo možné zažiť na Kube v časoch ideologickej a ateistickej horlivosti. Sviatky sa ostentatívne prehliadali a ignorovali, výsledkom boli tiché šedivé dni a chýbajúce sviatočné. Posledné decembrové týždne v roku 1980, 1983 alebo 1987 boli také fádne a nudné, tak bezfarebne rovnaké, že sa mi v spomienkach spájajú. Mnohé z tých dní som strávila sediac v školskej lavici, zatiaľ čo inde vo svete sa ľudia stretali so svojimi rodinami, rozbaľovali si darčeky a tešili sa navzájom v útulnosti svojich domovov.

Keď chce antropológ zmerať výšku určitej vzorky ľudskej populácie len pomocou dotazníkov, má to ťažké. Nadpriemerne vysokí ľudia majú tendenciu svoju výšku znižovať a tí malí si väčšinou radi nejaký ten centimeter pridajú.

Raper Marián Bene Benkovič počas dňa pracuje ako plánovač výroby televízorov. V jednom zo svojich textov rapuje, že celý deň exceluje, čím odkazuje na to, že celý deň kuká do Excelu a do SAP-u. No a večer, namiesto kukania do televízora, píše svoje hlúposti.

District of Columbia, čo je oblasť, kde sa nachádza americké hlavné mesto Washington, zvažuje prijatie zákona, ktorý by legalizoval náhradné vynosenie dieťaťa. Zákon navrhuje najagresívnejší homosexuálny aktivista vo washingtonskom sneme. Neplodnosť je vážny a často srdcervúci problém. Ale o jeho riešenie v tomto prípade nejde, keďže zákon predkladajú tí istí ľudia, ktorí k rieke Potomac priniesli tému homo-manželstiev, čo je z definície neplodný zväzok.

Nevyhrál sice úplně, o tři sněmovní křesla pokulhává za sociáldemokraty, ale ti bez něj nesestaví vládu, a to nejen s komunisty, jak plánovali, ale z ideových důvodů ani se zbytkovou pravicí.

Častá interpretácia nedávnych českých volieb znie, že v nich uspeli „antisystémové“ strany a prepadli tie tradičné. Najväčšmi však znepokojuje iný skrytý trend: postupujúce drobenie ústrednej moci.