Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 02.09.2012

Je to strašne, ale naozaj strašne dôležité. Je strašne dôležité prinášať dobré správy, nie na zaslepenie, ale na otvorenie očí. Lebo tá slepota v tejto krajine je umelá. Nevychádza z pravdy. Modifikuje ju, násobí na entú, nezopdpovední ľudia priložia polienko do ohňa a už to máme. Neznášanlivosť, ktorá sa zdá strašne neškodná a normálna. Za vtipy o Cigánoch sa predsa nevraždí. Je predsa normálne deťom hovoriť, aby sa s Cigánčatami nehrali. Je normálne chytiť si kabelku, keď prejde okolo Róm. Je normálne nepodať pomocnú ruku, je normálne ešte po tej nastrčenej aj podupať. Strašne dobre sa to celé médiám predáva. Tak sa dobre predáva, keď prichytia celebritu s niekým nevhodným. Predáva sa totiž zlo. V správach, v tlači, všade.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 17.03.2013

Z Prahy do Bratislavy mi to ide každé dve hodiny. Posledné týždne som vo vlakoch medzi našimi hlavnými mestami takým častým cestujúcim, že by som mohol dostať nejakú množstvovú zľavu. Tie vlaky však nechodia len z Česka na Slovensko, ale omnoho ďalej. Jeden z nich končí až kdesi v Belehrade, ten, ktorým idem práve teraz, vyrazil niekedy ráno z nádherne znejúceho miesta Hamburg-Altona. Všetky však vychádzajú z Berlína a cez Prahu a Bratislavu dôjdu do Budapešti.

Chiki Liki Tu-A: prvých 1000 koncertov

.časopis .hudba 11.03.2013

Prešovská skupina Chiki Liki Tu-A sa v týchto dňoch vydala na turné, ktorého súčasťou bude ich tisíci koncert. V šatni KC Dunaj sme sa o prvej tisícke rozprávali s Martinom Višňovským. Ľuboslav Petruška si celý čas brnkal na gitare a na konci sa do rozhovoru aj on zapojil.

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 11.03.2013

Môže beletria zvýšiť turistický ruch? Samozrejme, a nedokazujú to iba náruživí čitatelia Dana Browna, brázdiaci Európu v stopách Roberta Langdona, ústredného hrdinu jeho románov Anjeli a démoni, DaVinciho kód a Stratený symbol, ale aj davy priaznivcov iných knižiek, v ktorých je genius loci nejakého miesta opísaný tak intenzívne, že čitateľa vyslovene pritiahne. Ten, cítiac volanie slova, zbalí si svoje „saky-paky“, vyberie sa ono miesto navštíviť a v ideálnom prípade tam strávi pár dní, aby si knižku, ktorá ho tam priviedla, prečítal znova.

Zákazy

.yoani Sánchez .časopis .klub 11.03.2013

Čo je iné? Vône a teplota, pomyslím si. Potom sa pridajú zvuky, jedinečné pre každé miesto, šedivosť zimnej oblohy alebo temné vody riek, ktoré pretekajú Európou. Ale čo je v skutočnosti to nové? Stále sa pýtam samej seba, a zatiaľ skúšam nové chute tu, niekomu neznámemu podávam ruku tam.

Danka Barteková: Mám ambície

.eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .rozhovor 24.02.2013

Inteligentná, krásna, milá, cieľavedomá. Akoby dostala do vienka všetko, po čom človek túži. Napriek tomu však za jej úspechmi v športe, v štúdiu i na poli športovej diplomacie treba vidieť najmä tvrdú prácu a silnú sebadisciplínu. Danka Barteková.

Náš človek v Čade

.časopis .týždeň doma 24.02.2013

V čase uzávierky tohto čísla 30-ročný Krupinčan Jozef Ličko už 70 dní nesmel opustiť africký Čad. Stavebná firma jeho otca a strýka tam stavia futbalový štadión.

Od pomaranča k optokáblu

.jana Shemesh .časopis .týždeň vo svete 24.02.2013

Bývam aj nebývam v Petach Tikve. Naša mestská časť nie je od centra „starej“ Petach Tikvy ďaleko, ale je iná. Nová výstavba, plno IT firiem, aktívne mladé rodiny a jedna z najvyšších pôrodností v celej krajine. Napriek tomu, že tu žije zväčša sekulárna populácia.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 25.02.2013

To mesto ma nikdy neprestane fascinovať. Keď som šiel platiť izbu vo svojom hoteli, mimochodom, kúsok od radnice v samom centre Gdanska, nedalo mi to, aby som sa nespýtal. Modro-biele dlaždičky so stredovekým výjavom obrovských plachetníc, kotviacich zopár metrov od námestia, vyzerali neuveriteľne. „Áno, tie sú pôvodné holandské, zo šestnásteho storočia,“ povedala mi recepčná z nášho hotela, ktorý niesol hrdý názov, čo sa dá preložiť ako Holandský dom.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 03.02.2013

Pozerám sa na fotky svojich nepálskych detí a plačem. Viem, že som si to už zakázala. Nič nevyriešim, keď si budem ešte viacej ničiť nervy. Len nakŕmim svojou zlosťou, bezmocnosťou, sklamaním a stále nestráveným šokom svoju odvahu, otrasiem sa a idem robiť niečo užitočné. Niečo, čo im možno pomôže. Niečo, čo mi utlmí bolesť zo sklamania a vlastnej slepoty počas tých piatich rokov, čo som pomáhala mojim nepálskym deťom.