Slovenské sčítanie ľudu má celkom slušnú šancu skončiť sa fiaskom. Odstupovanie komisárov, ktorým občania odmietajú otvárať, je komickou medzihrou, po ktorej by malo nasledovať odstupovanie zodpovedných. Problémom nie je to, že by toto sčítanie bolo väčšmi orwellovské ako iné v EÚ. Azda aj naopak, číselný kód poskytuje ozaj väčšiu anonymitu – respektíve, aspoň taký pocit – ako meno, priezvisko, rodné číslo, čo je realita napríklad v Česku.

Rozhovor s riaditeľom Arménskeho centra národných a strategických štúdií Manvelom Sarkisianom o odstrašujúcej hrozbe nového konfliktu.

Farmárske trhy. Kde inde, ak nie v tradičnej poľnohospodárskej krajine, ležiacej na križovatke starých obchodných ciest, by malo niečo také dodnes celkom prirodzene existovať a prekvitať? Všade inde.

Televízia Joj ponúkla na vývoz ďalší zo svojich produktov. Ide o seriál Aféry, ktorý sa rozhodla lokalizovať česká TV Prima. Výsledok však nesplnil očakávania divákov, a zrejme ani tvorcov. Herecké obsadenie a snaha o adaptáciu príbehov vyznieva príliš povrchne a zbytočne. Producenti seriálu už vopred avizovali, že dej bude vychádzať z pôvodných slovenských scenárov. Šéf TV Prima Marek Singer však vo viacerých vystúpeniach tvrdil, že česká verzia sa od tej slovenskej bude výraznejšie odlišovať, aby ju diváci prijali. Pokiaľ si však pustíte niekoľko dielov českých aj slovenských Afér, zistíte, že sa podobajú ako vajce vajcu. Nielen grafikou a postavami, ale aj celkovou kompozíciou jednotlivých scén a kulís. České Aféry sú takmer zrkadlovým obrazom slovenskej predlohy. Až na pár výnimiek, ktoré však celkovému podaniu uškodili. Dramaturgia pridala do českej verzie minizápletku navyše. Český rozvodový právnik Daniel Majer (herec Pavel Kříž) nie je natoľko suverénny ako jeho slovenský kolega Valo. Neustále ho bombarduje mamička svojimi telefonátmi a prosbami. Navyše je do neho zrejme zamilovaná aj jeho asistentka Lucie Nováková, ktorá sa ustavične snaží o jeho pozornosť –neúspešne. V jednotlivých scénach sa tak objavuje oveľa častejšie než jej slovenská predloha.

Pred hotelom som zbadala peknú mapu okolia Zvolena. Hneď mi padla do oka priehrada Môťová. Vybrala som sa tam pešo – popri rieke. Nie vždy som mala tú česť ísť po chodníku, občas bolo treba preliezť cez rôzne industriálne rúry či preskákať po kameňoch popod most. Po hodinovej prechádzke sa mi naskytol pohľad na priehradu.

Minister hospodárstva Juraj Miškov tvrdí, že mal lepší život predtým, ako sa stal ministrom. Viac sa smial, viac zabával. Do politiky išiel preto, že chcel niečo zmeniť, a tak treba zaťať zuby a vydržať, koľko bude vládať. Z rozbehnutého vlaku sa nevyskakuje.

Autoritarizmus je takou integrálnou súčasťou čínskej fyziognómie, až je zbytočné na to poukazovať. Kým to nezažijete na vlastnej koži. A ja som práve nedávno takú príležitosť mala. Stretnutie s cenzúrou, banálnosťou a propagandou, ktorá mi pripomenula Stasi, zatiaľ čo som dýchala špinavý vzduch na námestí Tien an men, tak vyzeral môj nedávny výlet v Pekingu.

Od života najprv dostal samé zlé karty. Je Cigán – slovo Róm neuznáva, vyrastal v detskom domove, a má za sebou osobitnú školu. To naozaj neboli dobre rozdané karty. Lenže Filip Karasz s nimi rozohral obdivuhodnú partiu.

Šéfkuchár Jaroslav Žídek mal za posledných sedem rokov len dve dovolenky, pracuje cez víkendy, v tomto roku mal len štyri voľné dni. A aj keď sa konečne môže vyspať, už o pol ôsmej je hore. A tak zas len varí.

Načo by mal človek, túžiaci po všeobecnom rozhľade, čítať odborné knihy, ak existujú ich light verzie? Na nič. Ak teda vôbec pripustíme takúto hlúpu otázku a tiež predpoklad, že niečo ako všeobecný rozhľad sa dá vôbec získať.