Príležitosť nemohla byť významnejšia. Tri najväčšie nemecké múzeá spolu pripravili výstavu Umenie osvietenstva, najväčšiu výstavu ich zbierok, aká sa kedy konala mimo Nemecka. Stovky európskych majstrovských diel, od Goyu po Gainsborougha bolo možné vidieť v najväčšom múzeu sveta, v novootvorenom Čínskom národnom múzeu. Obrovská šou plná superlatívov bola sponzorovaná skupinou BMW a nemeckým ministerstvom zahraničných vecí.
Ešte pred jej otvorením bolo možné zdvihnúť obočie: veď čo už má spoločné európske osvietenstvo a dnešná Čína? Stratenie Ai Weiweia, umelca a kritika režimu, počas nášho pobytu je toho dobrým príkladom. Prítomnosť hrozby bolo cítiť bez prestania. Zatiaľ čo nemecká strana hrala s diplomatickými kartami ako „dialóg“ a „výmena ideí“, čínski úradníci na to reagovali mlčaním. Keď sa ich nemecký novinár spýtal, ako sa reč o osobných slobodách týka dnešnej čínskej politiky, stretnutie bolo absurdne ukončené. Čo z toho Nemci majú? Nemecké firmy cítia príležitosť, nakoniec, svoje pobočky si tu otvorili už mnohé americké či britské univerzity. Ale správa, ktorú napriek luxusným obchodom v Pekingu Čína vysiela svetu, je iná. Je to správa o plagiátorovi, nie inovátorovi, ekvivalent falošných dizajnérskych značiek, ktorých je plný Peking. Je to správa o bezpočte zabitých alebo zotročených. A kontemplovať pritom nad Goyovými Hrôzami vojny nemožno bez toho, aby sme si nepoložili otázku o Maovej genocíde. Peking nemôže držať miliardu Číňanov v tme a pritom si vážiť Goetheho slávne slová: „Viac svetla!“ Autorka je nemecká novinárka, pracuje v denníku Die Welt, kde píše o kultúre. Má doktorát z nemeckej literatúry, ktorý obhájila na King’s College v Londýne.
Ešte pred jej otvorením bolo možné zdvihnúť obočie: veď čo už má spoločné európske osvietenstvo a dnešná Čína? Stratenie Ai Weiweia, umelca a kritika režimu, počas nášho pobytu je toho dobrým príkladom. Prítomnosť hrozby bolo cítiť bez prestania. Zatiaľ čo nemecká strana hrala s diplomatickými kartami ako „dialóg“ a „výmena ideí“, čínski úradníci na to reagovali mlčaním. Keď sa ich nemecký novinár spýtal, ako sa reč o osobných slobodách týka dnešnej čínskej politiky, stretnutie bolo absurdne ukončené. Čo z toho Nemci majú? Nemecké firmy cítia príležitosť, nakoniec, svoje pobočky si tu otvorili už mnohé americké či britské univerzity. Ale správa, ktorú napriek luxusným obchodom v Pekingu Čína vysiela svetu, je iná. Je to správa o plagiátorovi, nie inovátorovi, ekvivalent falošných dizajnérskych značiek, ktorých je plný Peking. Je to správa o bezpočte zabitých alebo zotročených. A kontemplovať pritom nad Goyovými Hrôzami vojny nemožno bez toho, aby sme si nepoložili otázku o Maovej genocíde. Peking nemôže držať miliardu Číňanov v tme a pritom si vážiť Goetheho slávne slová: „Viac svetla!“ Autorka je nemecká novinárka, pracuje v denníku Die Welt, kde píše o kultúre. Má doktorát z nemeckej literatúry, ktorý obhájila na King’s College v Londýne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.