Zatiaľ som žiadne kľúčové vyjadrenie od Igora Matoviča smerom k školstvu nepočul, až s výnimkou pár detinských statusov, tvrdí predseda mimoparlamentného hnutia Spolu Juraj Hipš. Pre .týždeň hovorí aj o tom, ako štát zvládol na diaľku vzdelávať deti a ako by malo vyzerať zreformované školstvo.

Centrálne vynucované pravidlá nefungujú ani pokiaľ ide o zvládanie epidémie koronavírusu. Zdá sa, že si to začína uvedomovať aj ministerstvo školstva. Namiesto prísnych pravidiel totiž ministerstvo riaditeľom škôl nechalo voľnú ruku. A vyzerá to tak, že spravilo dobre. Školy totiž popri slobode nezabúdajú ani na zodpovednosť.

Predstavitelia štyroch mimoparlamentných strán sa vyjadrujú k aktuálnym reformám školstva. Všetci sa zhodujú, že predstavené reformy sú nedostatočné. Návrhy oslovených politikov sú podstatne ambicióznejšie. Medzi ich odporúčaniami môžeme nájsť široké spektrum tém - od dôrazu na reálnu prax, cez národnostné menšiny, až po umelú inteligenciu.

Predstavitelia štyroch mimoparlamentných strán sa vyjadrujú k aktuálnym reformám školstva. Všetci sa zhodujú, že predstavené reformy sú nedostatočné. Návrhy oslovených politikov sú podstatne ambicióznejšie. Medzi ich odporúčaniami môžeme nájsť široké spektrum tém - od dôrazu na reálnu prax, cez národnostné menšiny, až po umelú inteligenciu.

Bývalý člen permanentného krízového štábu Vladimír Krčméry v rozhovore pre .týždeň hovorí o druhej vlne pandémie, povinnosti očkovania a opatreniach potrebných pre jej zastavenie v hlavnom meste. Kedy sa skončí pandémia?

V čase písania tohto článku boli Bielorusi národom bitých, mučených, ale odvážnych ľudí. Diktátor, ktorý im štvrť storočia šliape po životoch, sa triasol o holú existenciu a zakrýval to násilím. Keď toto čítate, môže byť všetko už celkom inak.

Kto posledné dva týždne sledoval bieloruské sociálne siete, uvidel obraz obrovského ľudského utrpenia, strachu a nádeje zároveň. Tisíce videí, fotiek a osobných príbehov, ktoré medzi sebou zdieľalo nespočetné množstvo bežných ľudí, nám vytvárajú mozaiku, vďaka ktorej môžeme nazrieť do priam nepochopiteľnej absurdity, ktorú oni zažívajú okolo seba, na svojich uliciach a ktorú nahrali na svoje telefóny. Len pár stoviek kilometrov od našich hraníc. Hovoria nám nasledovný príbeh.

Svet sa mení. Pracovné miesta zanikajú a veľa vecí, ktoré sa dnes žiaci učia, bude v ich kariére nepoužiteľných. Čo s tým? Niekto lamentuje nad skazeným svetom a vzýva staré dobré časy. Našťastie, existuje aj konštruktívny prístup.

Učiť ľudí v periférnych mestách rozlišovať medzi hoaxom, hejtom, konšpiračnou teóriou a dezinformáciou vzali do rúk umelci. Potulná galéria s podivným konceptom balkóna na nákladnom aute navštívi aj tento rok množstvo sídlisk v slovenských mestečkách a festivalov a rozloží sa na miesta, kam umenie ani osveta o extrémizme a hoaxoch inak nachodí.

Predstavte si web, na ktorom je možné nájsť milióny fotiek rôznych ľudí. Fotky žien aj mužov, fotky detí, dospelých a aj starcov. Fotky ľudí všetkých možných rás a národností v rôznych prostrediach – v interiéri, parku alebo lese. Na prvý pohľad nič zvláštne. Zaujímavé však je to, že ani jeden človek spomedzi miliónov fotiek nikdy neexistoval. Ako je to možné?