Lúčenie sa so židovskými kamarátkami pred deportáciami niesla ťažko. Pri prechode frontu padla vedľa Margity mína, ktorá len zázrakom neexplodovala.

Nemecko miluje poľský film. Ako ináč sa dá vysvetliť tá žatva, ktorú Poliaci zažívajú? Szumowska a jej Telo a Tvár, Wasilewski a jeho Spojené štáty lásky a Holland a jej Cez kosti mŕtvych. To všetko za posledné štyri roky očarilo porotu berlínskeho filmového festivalu.

Chodia po uliciach s obrovskou veľrybou a ľudí sa pýtajú, čo prvé im zíde na um pri slove Island. Akých desať vecí však po tejto otázke zíde na um organizátorkám prvého ročníka festivalu islandskej hudby na Slovensku s názvom Hvalur Regine Ulejovej a Laure Loviškovej?

„Celé sa to zlomilo po maminej smrti pred jedenástimi rokmi. Mama zomrela na rakovinu pankreasu, navštevoval som ju každý deň v nemocnici, kým nezomrela.“ Ďuso je zavalitý päťdesiatnik so šedivými vlasmi a dlhou bradou.

Koncom druhej svetovej vojny sídlilo velenie sovietskej Červenej armády na Hlavnej ulici, vedľa terajšieho Tesca. Tam sa prišla sťažovať istá Košičanka, že ju ktorýsi vojak chcel znásilniť.

Objednávam dve kávy v Donkin Donuts na ceste do Scrantonu. „Budete platiť...“ mladý muž v šiltovke za pultom sa zasekne v polovici vety: „Radšej si to prečítajte sami. Ja som kresťan a som poverčivý.“ V peňaženke nazbieram 6 dolárov a 66 centov.

Občas sa v škole dejú aj nepríjemné veci. Občas zas veľmi príjemné.

Pred niekoľkými dňami zomrela najstaršia politická väzenkyňa. Bola odsúdená na sedem rokov za založenie tajného spolku a protištátnu činnosť.

Prečítajte si spoločné vyhlásenie ku „Dňu Zmierenia“, ktoré vydali členovia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. K vyhláseniu pripájajú aj príhovor reverenda Dušana Tótha.

Objavuje ľudské osudy, ktoré boli dlho nepovšimnuté. Hľadá ženy, ktoré zostali samy, pretože ich muži emigrovali za prácou. Verí, že vďaka týmto príbehom raz pochopíme potrebu človeka cestovať za lepším životom. Novinárka a cestovateľka Magdaléna Vaculčiaková.