Nájdených 658 výsledkovpre výraz „mikuláš Dzurinda“
Zoradené podľa
.týždeň

Lex Hodža by ma potešil

.jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .rozhovor 19.12.2010

Takmer celý život prežil v Amerike. Do Bratislavy prišiel pokrstiť novú knihu. O  starom otcovi hovorí veľa prekvapivého. Napríklad, že mu bol Andrej Hlinka v otázke usporiadania Československa politicky blízky. Vnuk československého premiéra Milana Hodžu John Palka. Alebo po slovensky: Ján Pálka.

.týždeň

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 26.09.2010

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

.týždeň

Nesmelý hlas ľudu

.tomáš Gális .časopis .kritická príloha 05.09.2010

O dva týždne budeme poznať výsledok ďalšieho slovenského referenda. Vlastne, s najväčšou pravdepodobnosťou ho poznáme už dnes. Účasť voličov nedosiahne, tak ako v predchádzajúcich hlasovaniach s výnimkou jedného, nutných 50 percent. Smutná tradícia.

.týždeň

Bezmocný predseda

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 20.03.2011

Najväčším problémom súčasnej vlády sú časté konflikty. Nie s opozíciou, ale vnútri koalície. Hádajú sa strany, ministri aj koaliční poslanci.

.týždeň

Pád Andreja Ď.

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .téma 29.01.2011

Kedysi hviezda bratislavskej komunálnej politiky a ambiciózny muž, ktorý mieril oveľa vyššie. Dnes politik pripomínajúci štvanú zver. Akoby jeho jedinou útechou bola už len poslanecká imunita. Čo sa to vlastne za tie roky stalo?

.týždeň

Odklad búrky

.štefan Hríb .časopis .editorial 07.11.2010

Trnka nie je zvolený, zatiaľ. Uff. A možno ani nebude. No to je skvelé. Nemáme koalíciu, ktorá mení krajinu, ale takú, ktorá s vypätím všetkých síl dokáže odsunúť vlastné zlo na neskôr. Už toto oslavujeme.

.týždeň

Ich 100 dní

.martin Hanus .jozef Majchrák .eva Čobejová .jaroslav Daniška .časopis .téma 10.10.2010

Vláde Ivety Radičovej odbíja prvých sto dní. Najvyšší čas, aby sme sa pri všetkej milosrdnosti pozreli, ako vláda, jej premiérka a jednotliví ministri riadia túto krajinu.

.týždeň


Ako Orbán vidí Pozsony

.jaroslav Daniška .časopis .klub 11.04.2011

Viktor Orbán je racionálny politik. Ako môže rozumieť politike Ivety Radičovej a Mikuláša Dzurindu?

.týždeň

Moc a bezmoc parlamentu

.milan Galanda .časopis .kritická príloha 12.12.2010

Podľa ústavy je všetko jasné: sme parlamentná demokracia a najväčšiu moc má parlament. Je to však naozaj tak? Kedy sa parlament správal ako mocná a kedy tak trochu bezmocná inštitúcia?

.týždeň

Píše Peter Zajac

.peter Zajac .časopis .osobnosti 24.10.2010

Robert Fico vyhral vo voľbách bitku, ale prehral vojnu. Vyhral voľby, ale nebol schopný zostaviť vládu.