Na krymskom letisku Saki celú noc z 2. na 3. februára 1945 pristávali dopravné lietadlá. Vzlietali z Malty a privážali americkú a britskú delegáciu, spolu približne sedemsto ľudí. Churchilla a Roosevelta čakala potom ešte osemhodinová cesta autom po rozmočených horských cestách do Jalty. Lebo tak to chcel Stalin.

Od roku 1991 pôsobí v nadnárodnej IT spoločnosti, ktorá už má na Slovensku vyše 1 100 zamestnancov. Firma je úspešná aj napriek tomu, že sa neuchádza o štátne zákazky. Generálny riaditeľ spoločnosti Accenture Peter Škodný.

Nie, na Slovensku to ešte nie je také zlé. Pro-life organizácia Fórum života si môže pokojne 2. novembra pripomenúť svoju pamiatku zmarených nenarodených detí. Niektorí sa na dušičky k iniciatíve Fóra aspoň v duchu pripoja, ale ani mnohým z tých, ktorí s dnešným potratovým zákonom nemajú problém, nenapadne spochybňovať, že pro-liferi majú na verejné prejavy právo. Nescudziteľné právo. Stačí však pohľad k našim južným susedom a onemiete od úžasu.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Civilizovaný svet šokovaný sleduje, čo sa za posledné roky deje v Sýrii a Iraku a inde s miestnymi kresťanmi. Z 1,8 milióna kresťanov, ktorí žili v Sýrii, ubudlo už 700-tisíc. Pred rokom 2 000 žilo v Iraku približne milión kresťanov, aktuálne ich je okolo 250-tisíc. Denne počujeme o ich únosoch, hanobení žien a beštiálnych vraždách. Pred našimi očami zaniká kresťanská civilizácia, ktorá tu bola prítomná dvetisíc rokov. Posledné ničenie vzácnych pamiatok a kníh v irackom Mósule je kultúrnou genocídou.

Na Červenom kameni sa 29.8. 2012 uskutočnil už 3.ročník multižánrového open-air festivalu Cigánsky Bašavel pod záštitou občianskeho združenia Divé maky.Tento ročník bol špeciálny, pretože sa niesol v duchu spájania. Len pre túto príležitosť vznikli jedinečné hudobné fúzie. Premiérovo sa predstavil skupina Para so Sendreiovcami, ale aj talentované rómske deti s Oskarom Rózsom a Anitou Soul.

...v stredu sa Vám v Bratislave začína slovenská časť česko-slovenského koncertného turné AQUA CITY BEST OF TOUR ´09. Počul som, že sa bratislavský koncert vypredal už v predpredaji, čo Vás určite teší...

Poslední tatovo čerstvě napsané Poslední slovo Zdráv buď, ó králi náš vyšlo v LN 5. května 2015 jako jeho vzpomínka na Rumuny, kteří osvobozovali naši vlast.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.