Napriek tomu, že iba málo našich osobností formovalo dejiny Československej republiky v takej miere ako politik Juraj Slávik, jeho meno dnes býva často nespravodlivo prehliadané.

Ján Ursíny patrí medzi takmer úplne zabudnuté osobnosti našich dejín. Napriek tomu, že jeho život bol príkladom odvážneho boja proti totalitným ideológiám.

Ktorý lekár či nemocnica majú mať úradný nárok na zmluvy s poisťovňami? Ministerstvo zdravotníctva nedávno prišlo s nápadom, ako to určiť. Ako teda?

Výstava s kváziškandalóznym názvom Pápež fajčil trávu nám muzeálnym spôsobom približuje výsek vizuálnej situácie obdobia, ktoré vyjadrovalo heslo Sex, drugs and rock

Ťažko sa o tom hovorí, ale úplne mlčať sa už o tom nedá. Nedávno som sa bol pozrieť na Nitriansky hrad. Na jeho nádvorí som sa spýtal priateľa: „Kde presne to kardinál vítal Mečiara?“ Priateľ ukázal prstom: „Tu stál.“

„Ako hovoria rabínski učenci, čokoľvek, čo je vykonané pre mŕtveho, je považované za chesed šel emet, „skutočnú milosť“, pretože akákoľvek iná služba vykonaná pre niekoho iného môže v sebe mať nevyslovený prvok nádeje, že táto protislužba bude raz oplatená. V prípade mŕtveho si však môžeme byť istí, že toto konanie nie je zafarbené žiadnymi materiálnymi alebo osobnými úvahami,“ píše o službe mŕtvym rabín Jisrael Meir Lau.

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika aj tento rok udeľoval cenu Dominika Tatarku. Prestížne literárne ocenenie získali Milan Šútovec za encyklopedickú príručku Politické Slovensko a Alta Vášová za knihu Odlety.

Smršť reformného leta, ktorú nám sľúbil Igor Matovič, prebehla zrejme v dobre utajenom režime. Na slušné Slovensko bez korupcie môžeme zabudnúť. Po kauze plagiátov nikto neodstúpil, nezriekol sa ukradnutého titulu. Všetko pominulo a upadlo do zabudnutia.

Veta zo Žertu Milana Kunderu je bonmotom, ktorý sa pred päťdesiatimi rokmi stal okrídleným výrokom. Kundera si síce potrpí na intelektuálnu eleganciu viac ako na prostú pravdu, ale ten okrídlený výrok je u nás, bohužiaľ, pravdivý.

Buď tu máme štát, ktorý funguje a keď nie, tak ho k tomu dokopeme, alebo ľudové súdy, ktoré riadia novinári na základe svojich emócií, alebo rovno rozbesnený facebookový dav, tvrdí v rozhovore pre .týždeň investigatívny bloger a publicista Radovan Bránik.