Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Neznámy život slovenského demokrata Jána Ursínyho

.martin Horička .spoločnosť .osobnosti

Ján Ursíny patrí medzi takmer úplne zabudnuté osobnosti našich dejín. Napriek tomu, že jeho život bol príkladom odvážneho boja proti totalitným ideológiám.

Neznámy život slovenského demokrata Jána Ursínyho ZAS/TASR 9. máj 1945 Bratislava: Zástupca predsedu Ústrednej vlády Ján Ursíny prednáša prejav pri príchode prezidenta Republiky Dr. Eduarda Beneša do Bratislavy.

dátum 29. august, počas ktorého vyhlásil Ján Golian v roku 1944 začiatok SNP, je dnes na Slovensku štátnym sviatkom. Aj vďaka tomu si každoročne môžeme pripomínať odvahu našich predkov, ktorí sa so zbraňou v ruke rozhodli bojovať za ideály slobody a demokracie, čo dnes mnohí ľahkovážne považujú za samozrejmé.

Hoci je Povstanie významným medzníkom našej histórie, možno niekoho prekvapí, že jednotlivým politikom, ktorí ho organizovali, sa venuje len nezaslúžene malá pozornosť. Veľké medzery v poznaní povstaleckých osobností sú, nanešťastie, badateľné aj v samotnom historickom výskume. Zabudnutou postavou sa tak celkom nespravodlivo stal aj Ján Ursíny, jeden z hlavných lídrov SNP a prvý predseda Demokratickej strany. Napriek tomu je dôležité, aby sme si jeho komplikovaný životný príbeh pripomínali, lebo nám aj dnes má čo povedať o boji s totalitou – či už tou fašistickou alebo komunistickou.

politik vládnej koalície

Ján Ursíny sa narodil 11. októbra 1896 v Rakši pri Turčianskych Tepliciach do roľníckej rodiny. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval v januári 1916 do rakúsko-uhorskej armády a bol ranený na talianskom fronte. Počas 20. rokov sa začal v novej Československej republike angažovať v agrárnom hnutí. V roku 1935 sa mu dokonca podarilo získať miesto poslanca v Národnom zhromaždení za Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maľoroľníckeho ľudu, ako sa oficiálne nazývala agrárna strana. Bolo to práve v období, keď sa stal predsedom československej vlády jeho kolega, agrárnik Milan Hodža, prvý slovenský politik na tomto významnom poste.

Aj keď Ursíny nebol zástancom idey jednotného československého národa a podporoval väčšiu mieru samosprávy Slovenska, odmietal ľudácky autonomizmus. Napriek tomu, že v Prahe reprezentoval centralistickú agrárnu stranu, sám proti čechoslovakizmu často vystupoval. „Slováci sú predsa národom, ktorý má všetky náležitosti samostatného národa,“ zdôraznil Ursíny v auguste 1938 na porade koaličných strán. „Veď máme slovenský jazyk, máme svoju samostatnú spisovnú reč. Slováci sú samostatný národ, s tým treba nielen počítať, ale toto aj na vedomie vziať.“ Napriek tomu vždy podporoval jednotný štát Slovákov a Čechov, čo dokazoval svojím vytrvalým bojom proti akejkoľvek forme separatizmu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite