Človek prepínal televízne kanály, hľadal tie o varení, pretože pri nich rýchlejšie zadrieme, keďže je zvyknutý od decka zaspávať pri rozprávkach z gramoplatní. No zrazu natrafí na šialene zubatého kuchára s náušnicou a má po spánku. V hrsti ho drží Anthony Bourdain.

Už je to tu, otvárajú sa kúpaliská, je tu letná sezóna. Prechádzame sa pomedzi tie všetky langoše, vyprážané hranolčeky, zmrzliny a grilované morské šťuky, až kým nenarazíme na rad, v ktorom nervózne stoja vyhladovaní tínedžeri. Predávajú tam hotdog.

Opäť je to tu. Človek sa znova bude musieť mesiac pozerať na tie vyšportované telá v obtiahnutých kombinézach, klásť si pred telkou a misou s čipsami zas a znova tú istú otázku: čo tí olympionici vlastne jedia? A jedia vôbec?

Čo by to bol za pôst bez poriadneho pokušenia? Pre tých, čo to s ním myslia skutočne vážne, máme pripravené tri tvrdé skúšky. Aby bolo jasné, že to nebude prechádzka ružovým sadom, začneme poriadne zostra: Čo takto dať si slaninu? Hm?

Slováci by mali pamätať na 14. marec 1939, lebo prvý raz v histórii si odskúšali samostatnosť, hoci bola zdeformovaná. Hĺbať nad históriou sa opláca, dá sa z nej veľa pochopiť a poučiť.

Jedlá sú vďaka nemu príjemne kyselkavé. Ľudia si však často myslia, že za tou chuťou v grilovanom mäse treba skôr hľadať pár kvapiek citrónu či limety. Skrátka, že za to môže dáke ovocie. A pritom ide o starodávne korenie sumak.

Malé bábovky nasúkané v pestrofarebných pohárikoch pripomínajúcich plisované sukne starých materí. Vyriešia všetky problémy s pohostením vrátane tých najstresujúcejších: detských osláv. Deti aj dospelí si pre ne idú nohy dolámať a dajú sa pripraviť neuveriteľne rýchlo. Mafiny.

Nájdeme ich pri všetkých tých sušených rezancoch všakovakého tvaru a pôvodu v obchodíkoch alebo kútikoch venovaných ázijským špecialitám. Hovejú si v priesvitnom vrecku: krásne, okrúhle a šuchotavé. Priehľadné, jemne ryhované kolieska so vzorkou tenisového výpletu, ktoré voláme ryžový papier.

Každý má pod stromček nejaké to želanie. Ja mám vždy jedno a to isté. A na rozdiel od iných, mne sa aj každý rok splní. Neviem si totiž bez neho predstaviť žiadne sviatky, tobôž tie vianočné. Želám si metrový koláč.

To, že je to jedlo národné, napísala už vo svojej slávnej kuchárke z roku 1914 Terézia Vansová. Nezabudla však pri ňom spomenúť aj tie dôležitejšie veci: že je mimoriadne výživné a prospešné pre zdravých a chorých, silných aj slabých – demikát.