Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Vianočný poklad

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Každý má pod stromček nejaké to želanie. Ja mám vždy jedno a to isté. A na rozdiel od iných, mne sa aj každý rok splní. Neviem si totiž bez neho predstaviť žiadne sviatky, tobôž tie vianočné. Želám si metrový koláč.

Vianočný poklad PROFIMEDIA Kľúčovou ingredienciou v metrovom koláči je rum. Nebudú ho môcť jesť deti a zostane viac nám!

hovorme si, čo chceme, čo sa týka zákuskov, sme my Európania naozajstní majstri. Mnohí môžu tvrdiť, že je to prostredím – v subtrópoch a trópoch sa predsa nebudú trápiť budovaním nejakej cukrárskej tradície, keď sa stačí nahnúť cez plot a hneď má človek v rukách ananás či papáju. Zákon zachovania lenivosti je teda v tomto prípade proti zbytočnému a v tom čertovskom teple vyčerpávajúcemu miešaniu vajec s cukrom, modleniu sa nad snehom z bielkov a nastavovaniu rúry. To je zrejme pravda, no čo ostatné krajiny v miernom pásme? Tie by museli mať predsa tiež rovnako vyvinutú cukrársku tradíciu ako my... Ale to, bohužiaľ, neplatí. Priznám sa, nič žalostnejšie som na poli zákuskov nejedol, ako to, čo mi predostreli napríklad v Japonsku. A to je skutočná kulinárska veľmoc. Musí v tom byť teda niečo iné, akýsi zázrak, že práve tu vznikla zvláštna záľuba pripravovať ľuďom rafinované sladké pokušenia, ktorým sa len sťažka dá odolať. Dajme teraz francúzsku kuchyňu a jej nepopierateľné cukrárske majstrovstvo bokom, tam sa hrá iná liga. Keď sa pozrieme naokolo, v Európe vybadáme zvláštny cukrársky fenomén, nápadne sa viažuci na starú jantárovú cestu, ktorá šla aj cez naše územie. Kam sa človek po kútoch starej monarchie pozrie – od Friulie až po Balt, všade samé sladké skvosty. A v domácnostiach cukrári a cukrárky, ktorí vypekajú také dobroty, od akých sa zarosí nejedno oko socialistickou kantínou odchovaného cynika. Práve medzi takéto skvosty patrí aj nenápadný pásikavý rez, ktorý dostal svoje meno podľa toho, aký je dlhý. Pečie sa totiž v dvoch formách nazývaných srnčí chrbát, pričom každá má približne štyridsať centimetrov. Po pospájaní s plnkou tak koláč meria od oka meter a nezmestí sa len tak hocikam. No s tým si hlavu nikto nerobí, pretože sa jednoducho zmestiť musí, taká je to delikatesa! A ten nápad zlepovať na striedačku kakaové kúsky s vanilkovými, a potom celý koláč rezať našikmo, aby sa na tanieri navzájom obe chute dopĺňali – čo to bolo za rafinovaného génia, čo vymyslel túto nebezpečne návykovú záležitosť?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite