Milí priatelia, tento stĺpček by som chcel venovať jednému vzácnemu človeku. Pochybujem, že ho niekto z vás pozná, hoci je skutočnou osobnosťou. Týmto človekom je môj spolužiak Juro zo základnej školy. Jeho dedo bol zverolekár, mal prvý v našom mestečku auto a učil ľudí hrať na mandolínu (tak hovoria pamätníci). Spolužiak Juro je jeden z mála ľudí, ktorý na svet hľadí srdcom. Keď sme boli siedmaci, šarvanci vyliahnutí z divých vajec, vymysleli sme si, že piataci na Jura hľadia krivým okom. Toľko sme ho huckali, až ich proti svojej vôli vyzval na súboj.

Takto silný filmový rok sme tu už skutočne dlho nemali, a tie najväčšie filmové popkultúrne vrcholy ešte len prídu. Pôvodne už mali mať po premiére, ale ony nie, lebo premiéry sa posunuli. O týždeň, o mesiac, o štvrť roka, pokračovanie 300 uvidíme až na jar budúceho roka a niečo sa v našich kinách nakoniec neobjaví vôbec.

Hoci sa ten nový generačný názov ešte celkom neujal ani v našich lifestylových časopisoch, nedávno už odznel v parlamente. Sendvičové ženy. Viete, o čom to je?

V sýrskom konflikte sa objavil nový vojnový front: bojujú v ňom proti sebe kurdskí militanti proti bojovníkom z al-Káidy.

Nahrávacia spoločnosť oznámila J. J. Calovi, že má hit, ktorého predaj by mal podporiť vystúpením v televízii. Americký pesničkár im obratom odkázal: „Načo by som mal hrať v televízii, keď mám hit?“

Stavba obchodného domu znamenala pre Bratislavu 20. storočia vždy symbol pokroku, snahu priniesť ducha metropoly do malomestského prostredia našej „little big city“.

Je ich málo. Nie na Slovensku, nie v Európe, je ich málo na celom svete. Dokonca až neuveriteľne málo vzhľadom na to, akým významným spôsobom ovplyvňujú chuť našej stravy. Flavoristi.

Bola sobota, rezervácia auta, ktorým som mal ísť na reportáž do vojnových zón konfliktu z deväťdesiatych rokov, Vukovaru a Osijeku, sa ukázala ako neplatná, a iné auto sa začiatkom prázdnin požičať prakticky nedalo. A tak som prišiel na záhrebské hlavné nádražie, čo je krásna uhorská secesná budova, a kúpil som si lístok do Rijeky. Cesta mala trvať štyri hodiny, ale pred odchodom jediného a posledného vlaku, čo šiel naspäť, mi zostávalo päť hodín na prehliadku prístavu, ktorý mal pre mňa mystický rozmer.

Sagan na Tour Peter Sagan začal aj tohtoročnú Tour de France vo veľkom štýle. V čase uzávierky tohto čísla časopisu mal za sebou sedem etáp a raz zvíťazil (vyhral etapu z Montpellieru do Albi), trikrát bol druhý a raz tretí. Patrilo mu tiež zelené tričko pre lídra bodovacej súťaže.

Lúčime sa s generáciou, ktorá zažila nacizmus a komunizmus takrečeno v akcii čiže na vlastnej koži. Mnohí z nich zahynuli vo vojnách, alebo boli povraždení v plynových komorách, v komunistických lágroch či trpeli neslobodou. Neviem odhadnúť, aká hlboká jazva po tom všetkom ostala v našom kultúrnom genofonde.