Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Gitarový frajer J. J. Cale

.peter Bálik .časopis .hudba

Nahrávacia spoločnosť oznámila J. J. Calovi, že má hit, ktorého predaj by mal podporiť vystúpením v televízii. Americký pesničkár im obratom odkázal: „Načo by som mal hrať v televízii, keď mám hit?“

Taký bol spevák, gitarista a skladateľ J. J. Cale. Tento hudobník bol jednou z najoriginálnejších postáv americkej hudobnej scény, pretože sa odmietol riadiť železnými pravidlami šoubiznisu. Koncertoval iba výnimočne a väčšinu života strávil vo svojom rodnom meste Tulsa, na jeho pesničky pozná celý svet. „Mojím šťastím bolo to, že sa mi splnil sen, ktorý som si vysníval. Vymyslel som zopár dobrých pesničiek,  ktoré sa v podaní slávnejších kolegov stali hitmi a o nič som sa ďalej nestaral,“ povedal v dokumente o svojom živote To Tulsa and Back niekoľko rokov pred smrťou.

.claptonova pomoc
Narodil sa 5. decembra 1938 ako John Weldon Cale do priemernej americkej rodiny.  Na gitare hral od malička, ale hudba ho oslovila naplno, až keď prišiel Elvis Presley. Počas školy si privyrábal hraním v rôznych zábavných skupinách v Tulse a okolí, ale vtedy ešte nerátal s tým, že sa bude živiť len hudbou. Rokenrol bral skôr ako zábavu s tým, že si po skončení školy nájde normálnu prácu. Ale keď jeho kamaráti začali opúšťať ospalé stredoamerické mesto smerom na západ do Kalifornie, ktorá ponúkala neobmedzené možnosti, volanie po lepšej budúcnosti vypočul aj mladý John. V Los Angeles sa pokúšal presadiť ako sólista, pričom predskakoval slávnejším hudobníkom. Pred jedným koncertom mu majiteľ klubu odporučil, nech si zmení meno na J. J. Cale, aby si ho ľudia nemýlili s menovcom Johnom Calom z Velvet Underground. V druhej polovici šesťdesiatych rokov nahral v LA niekoľko singlov, ktoré v mori inej hudby úplne prepadli.  
Zhodou okolností sa v Británii pripravoval na nahrávanie svojho debutového  albumu Eric Clatpon. Nemal dosť vlastných piesní, a tak mu americký basgitarista Carl Radlle, ktorý vtedy prišiel na ostrovy ako člen soulového dua Delaney and Bonnie, poradil, aby si vypočul pesničku After Midnight, ktorá vyšla ako B-strana Calovho singla z roku 1965. Claptonovi sa song hneď zapáčil, nahral ho a v roku 1970 s ním zaznamenal svoj prvý hit. Cale sa medzitým vrátil domov do Tulsy s vedomím, že vysnená dráha hudobníka je navždy uzavretá. Mal vyše tridsať, žil na ulici a nemal poriadne čo do úst. Šek od Claptona však jeho život radikálne zmenil.  
Krátko nato začali nahrávacie spoločnosti pátrať po neznámom pesničkárovi, ktorého Clapton vtedy označil za jednu zo svojich zásadných inšpirácií. Prvú nahrávaciu zmluvu podpísal ako 33-ročný so Shelter Records, pre ktorých nahral prvé štyri albumy. Prvý sa volal Naturally (1972) a okrem After Midnight priniesol hity ako Crazy Mama alebo Call Me The Breeze, ktorú neskôr prevzali južanskí rockeri Lynyrd Skynyrd.
Už na svojom debute predstavil svoj originálny spôsob hry na gitare, ktorý neskôr kritici označili za „zvuk z Tulsy“. Jeho hudba bola mixom rôznych štýlov od country  cez folk, blues, džez až po rokenrol, no v jeho podaní znela nenútene a úsporne, akoby ju s hral s veľkou ľahkosťou ako zenový majster. No Cale do svojej smrti tvrdil, že „Tulsa sound“ vznikol z núdze. „Nevedel som imitovať druhých, väčšinou to dopadlo zle. Moje hranie sa nakoniec vyvinulo zo všetkých mojich predchádzajúcich omylov,“ hovoril skromne gitarista, ktorý sa preslávil aj tým, že jeho albumy mali domácku atmosféru, pretože zneli, akoby ich nahrával doma vo svojej obývačke. Jedným z dôvodom bol fakt, že pri nahrávaní používal aj automatického bubeníka, pretože jeho firma nemala peniaze na živých hudobníkov.

.starý a ešte starší
Eric Clapton pomohol Calovi ešte raz, keď v roku 1977 nahral jeho pesničku Cocaine, ktorá rok predtým vyšla na Calovom albume Troubadour. Obaja spolu udržiavali veľmi pekné priateľské vzťahy, ktoré nakoniec vyústili do ich spoločného albumu The Road To Escondido (2006). Clapton bol Calovým obrovským fanúšikom a vďaka jeho cover verziám After Midnight a Cocaine pomohol Calovi k väčšiemu publiku. „John veľmi nerád počúva, ako ho chválim, nie je mu to príjemné a začne sa hanbiť. Takže už radšej nebudem hovoriť nič,“ povedal v dokumente To Tulsa and Back britský gitarový hrdina.
Cale bol hviezdou bez hviezdnych manierov. Jeho kapela pozostávala zo starých kamarátov. Niektorí z nich s ním hrali už od konca päťdesiatych rokov. Na obaly svojich albumov  dlho odmietal dávať svoju tvár, snažil sa žiť pri zemi. Hovoril, že sláva nakoniec dostane hudobníka do bodu, keď si začne myslieť „že jeho hovno vonia“. Keď v roku 2009 nahral svoj posledný album Roll On, čudoval sa, prečo to ešte stále robí. „ Prvý album som nahral, keď som mal 32, 33 rokov. Už vtedy som si pripadal starý. Teraz mám 70, asi by som mal ležať už dávno pod zemou,“  povedal so svojím typickým sarkastickým humorom. J. J. Cale zomrel v piatok večer 26. júla 2013 v kalifornskej nemocnici v meste La Jolle. Mal 74 rokov. Táto správa bola na jeho internetovej stránke oznámená bez veľkých manierov a pôct, presne tak, ako Cale žil svoj život, s tým, že ľudia nemusia posielať žiadne peniaze. Ale ak by veľmi chceli, tak nech ich pošlú útulku pre zvieratá vo svojom okolí, pretože John mal zvieratá veľmi rád.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite