Zdráhal sa udrieť prvý, nakoniec komótne vyslal svoju pacifistickú päsť na rameno sopliaka. Vzápätí skríkol: „Prepáč, dúfam, že ťa to nebolí!“ Nebolelo, no v momente na Jura naskákal zástup mlaďasov a zbili ho ako žito.
Keď som v polovici deväťdesiatych rokov zdochýnal a bolo mi fakt zle, niekto zazvonil. Mama išla otvoriť a pred dverami stál spolužiak Juro s plným košíkom domácej mrkvy, na uzdravenie. A ja som sa uzdravil.
Vyučil sa za kuchára a varil v nóbl podniku. Jedného dňa si majiteľ dal nastúpiť všetkých dvadsať zamestnancov do radu ako na vojne. Teatrálne okolo nich chodil a postupne kázal vykročiť z radu devätnástim ľuďom. Na pôvodnom mieste zostal iba Juro. Ostatní sa vyškierali. Boli si istí, že Juro má po chlebe. Majiteľ sa pozrel na škodoradostný zástup a ukázal na Jura: „Tento človek ma nikdy neokradol. Vás všetkých mám na kamere a máte padáka.“
Mal aj terénnu motorku, raz sa dal nahovoriť a zviezol len tak v šľapkách kamaráta cez vinohrady domov. Zo zeme trčala tyčka a rozťala mu nohu. Uzdravil sa.
Roky drel v Anglicku. Nezamestnaní černosi ho prenasledovali a vyčítali mu, že on, blonďavý „Ukrajinec“ im kradne prácu a ukradli mu mobil.
Milí priatelia, pokým bude vo vesmíre aspoň jeden človek, ktorý sa na svet díva srdcom a v ťažkej chvíli vám podá viazaničku mrkvy, koniec sveta nepríde. Juro, vďaka za to!
Keď som v polovici deväťdesiatych rokov zdochýnal a bolo mi fakt zle, niekto zazvonil. Mama išla otvoriť a pred dverami stál spolužiak Juro s plným košíkom domácej mrkvy, na uzdravenie. A ja som sa uzdravil.
Vyučil sa za kuchára a varil v nóbl podniku. Jedného dňa si majiteľ dal nastúpiť všetkých dvadsať zamestnancov do radu ako na vojne. Teatrálne okolo nich chodil a postupne kázal vykročiť z radu devätnástim ľuďom. Na pôvodnom mieste zostal iba Juro. Ostatní sa vyškierali. Boli si istí, že Juro má po chlebe. Majiteľ sa pozrel na škodoradostný zástup a ukázal na Jura: „Tento človek ma nikdy neokradol. Vás všetkých mám na kamere a máte padáka.“
Mal aj terénnu motorku, raz sa dal nahovoriť a zviezol len tak v šľapkách kamaráta cez vinohrady domov. Zo zeme trčala tyčka a rozťala mu nohu. Uzdravil sa.
Roky drel v Anglicku. Nezamestnaní černosi ho prenasledovali a vyčítali mu, že on, blonďavý „Ukrajinec“ im kradne prácu a ukradli mu mobil.
Milí priatelia, pokým bude vo vesmíre aspoň jeden človek, ktorý sa na svet díva srdcom a v ťažkej chvíli vám podá viazaničku mrkvy, koniec sveta nepríde. Juro, vďaka za to!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.