Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia, tento stĺpček by som chcel venovať jednému vzácnemu človeku. Pochybujem, že ho niekto z vás pozná, hoci je skutočnou osobnosťou. Týmto človekom je môj spolužiak Juro zo základnej školy. Jeho dedo bol zverolekár, mal prvý v našom mestečku auto a učil ľudí hrať na mandolínu (tak hovoria pamätníci). Spolužiak Juro je jeden z mála ľudí, ktorý na svet hľadí srdcom. Keď sme boli siedmaci, šarvanci vyliahnutí z divých vajec, vymysleli sme si, že piataci na Jura hľadia krivým okom. Toľko sme ho huckali, až ich proti svojej vôli vyzval na súboj.

Zdráhal sa udrieť prvý, nakoniec komótne vyslal svoju pacifistickú päsť na rameno sopliaka. Vzápätí skríkol: „Prepáč, dúfam, že ťa to nebolí!“ Nebolelo, no v momente na Jura naskákal zástup mlaďasov a zbili ho ako žito.
Keď som v polovici deväťdesiatych rokov zdochýnal a bolo mi fakt zle, niekto zazvonil. Mama išla otvoriť a pred dverami stál spolužiak Juro s plným košíkom domácej mrkvy, na uzdravenie. A ja som sa uzdravil.
Vyučil sa za kuchára a varil v nóbl podniku. Jedného dňa si majiteľ dal nastúpiť všetkých dvadsať zamestnancov do radu ako na vojne. Teatrálne okolo nich chodil a postupne kázal vykročiť z radu devätnástim ľuďom. Na pôvodnom mieste zostal iba Juro. Ostatní sa vyškierali. Boli si istí, že Juro má po chlebe. Majiteľ sa pozrel na škodoradostný zástup a ukázal na Jura: „Tento človek ma nikdy neokradol. Vás všetkých mám na kamere a máte padáka.“
Mal aj terénnu motorku, raz sa dal nahovoriť a zviezol len tak v šľapkách kamaráta cez vinohrady domov. Zo zeme trčala tyčka a rozťala mu nohu. Uzdravil sa.
Roky drel v Anglicku. Nezamestnaní černosi ho prenasledovali a vyčítali mu, že on, blonďavý „Ukrajinec“ im kradne prácu a ukradli mu mobil.
Milí priatelia, pokým bude vo vesmíre aspoň jeden človek, ktorý sa na svet díva srdcom a v ťažkej chvíli vám podá viazaničku mrkvy, koniec sveta nepríde. Juro, vďaka za to!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite