Umožnenie pozitívnej diskriminácie na základe rasy alebo etnicity prešlo Národnou radou bez väčšej spoločenskej diskusie. Pritom viaceré krajiny sveta majú s podobnými politikami zničujúce dlhoročné skúsenosti. Bude Slovensko ďalšie na zozname?

Deviata Beethovenova symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. Na záver zaznela triumfálna Óda na radosť, v ktorej skladateľ nevedome, ale pre nás celkom zreteľne ohlasuje príchod ďalšieho viedenského génia. Beethovenov mužský zbor spieva mohutné: Freude! Freude!

Na budovy pre kultúru a vzdelávanie sa v Európe dá pozerať ako na prehliadku najlepšej súčasnej architektúry. Súčasnej kvalitnej architektúry, vyhľadávanej súťažami, ktoré majú zmysel, nie sú formálnym prekrytím iných než verejných záujmov.

Ruky sa pohybujú s naučenou istotou a rýchlosťou. Majú len tridsať sekúnd na to, aby do spodnej časti stola, kde pracujú, zasunuli a skryli cigary, ktoré pôjdu na čierny trh. Halu pritom snímajú dve kamery. Je to miesto, kde se rolujú voňavé listy, ktoré potom končia zabalené v škatuľkách s názvami ako Cohiba, Partagás alebo H. Upmann.

S trochou zveličenia je komunita súčasných britských prozaikov jednou z tých, kde vládne extrémna konkurencia. Niečo podobné človek vidí hádam už iba medzi európskou futbalovou špičkou, zámorskými hokejistami a v manažmente Apple po Jobsovej smrti.

Karla Schwarzenberga by som za prezidenta volila všetkými desiatimi, hlavou aj srdcom. Je to výnimočný človek, ušľachtilý, súcitný, akčný. Nie je konformista. Jeho talent spočíva aj v tom, že má čuch na ľudí, obklopuje sa tými, ktorým verí a jeho zdroje sú dôveryhodné a rýchle. Svoj pobyt na tejto zemi pochopil ako verejnú službu a podľa toho sa správa. To, že postúpil do druhého kola prezidentských volieb, je zázrak a zázrakom ostane, aj keby Zeman svojou perfídnou hrou o Benešove dekréty zmobilizoval k urnám všetku luzu.

Niektoré filmy majú svoje pokračovanie. Aj môj zážitok učiteľa zo zdravotnej školy. Tak teda: vedel som, že dievčatá, ktoré bývali v internáte, na víkend cestovali domov. Pritom niektoré využívali autostop, lebo je to rýchlejšie, ušetria a niekedy je to vraj aj celkom vzrušujúce. Tak sme o tom hovorili: o pozitívach a rizikách. Prečítal som ako provokáciu príbeh z čiernej kroniky, v ktorom študentka po návšteve priateľky zmeškala autobus. Hoci bola noc, rozhodla sa stopovať, jeden šofér zastal, no po čase zabočil do lesa, tam ju znásilnil, hodil do krovia a zmizol. Keď ju zúboženú našli, nevedela si spomenúť na tvár ani na auto.

Nevolajú ho metro. Hovoria mu Underground a the Tube. A majú ho radi, akoby šlo o živú bytosť, nie o systém rýchlej prepravy. Fanúšikovia londýnskej podzemnej dráhy vravia, že je jedinečná.

Sklené dvere, bledohnedé linoleum, červené stoličky s tým istým koženkovým poťahom, ako majú sedadlá v starom vlakovom kupé. Handra putujúca podlahou, obtočená okolo portvišu, vôňa chlóru, zeleno-biely úbor rómskej uprtovačky v strednom veku.

Neviem, ako to v rodinách máte vy, ale u nás sa tie pravé vianočné nervy, bez ktorých to nie je ono, začínali vždy už pri ozdobovaní stromčeka. Len potom mali Vianoce tie správne grády.