Ak som si myslel, že jedna vec sa v Prievidzi nemôže nikdy stať, tak to bola predstava Bojnickej cesty pod mojimi oknami, ktorá sa mení na benátsky kanál. Príroda nás však poučila a udrela na Hornej Nitre aj na miestach, kde to málokto považoval za možné.


Po nohe mi stiekla kvapka, až dole ku členku. Musela som robiť akrobatické piruety, len aby som ju dostala až do topánky, aby sa mi spolužiaci nesmiali. Moja rodina mala celé mesiace na varenie len minerálny olej. Aj to vďaka známemu z lekárne, ktorý ho tajne získaval v práci.

Na žiadosť pána Mojžiša, novinára z časopisu .týždeň, opíšem v tomto texte udalosti, ktoré sa, žiaľ, udiali v mojom živote. Píšem slobodne, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či to pre mňa bude mať viac, či menej zlé dôsledky.

Slovenský výtvarník Laco Teren o sebe tvrdí, že je lenivý, ale napriek tomu sa venuje študentom a nadácii súčasného umenia v združení Tranzit. Tvrdí, že nanášať farby na plátno je také príjemné, ako dostávať darčeky na Vianoce. Čo robí, keď nedostáva darčeky?

Výskumy naznačujú, že deti sú preceňované, čo sa týka vplyvu na kvalitu života. Najšťastnejší som vraj mal byť, kým som žiadne deti nemal. Prípadne moje šťastie nenápadne čaká, kedy konečne odletia z hniezda.

Emil, zažil som zvláštnu príhodu a neviem, čo si mám o tom myslieť, pretože vysvetlenia môžu byť rozličné. Išiel som do supermarketu. Len tak, popozerať sa, lebo väčšinou nenakupujem, ale občas sa rád po tom obchode poprechádzam a predstavujem si, čo by som si všetko mohol kúpiť, keby som na to mal, lenže problém ani nie je v tom, že na to nemám, ale v tom, že to nepotrebujem, pretože to, čo potrebujem, už mám.

Má to iba tridsaťdva strán a modrý obal. Kubánsky pas vyzerá skôr ako nejaký sprievodný list, nie osobný identifikačný doklad. Unikáme s ním z našej ostrovnej izolovanosti, stále nám však nedáva garanciu, že môžeme nastúpiť do lietadla.

Byť labužníkom, ktorého baví variť, je svojím spôsobom prekliatie. Väčšinu života trávim behaním po obchodoch a zháňaním potravín, o ktorých moji blízki v živote buď nepočuli, alebo sa rovno pri ich názve vystrašia. Prial by som vám vidieť výraz mojej mamy, keď som pred ňou po prvýkrat povedal slovo topinambur. Ale to nie je všetko.

Prvý rozpočet vlády Ivety Radičovej je na svete. Spolu s balíčkom úsporných opatrení dáva tušiť, aký bude rok 2011, keď chce koalícia presadiť niekoľko zásadných zmien. Zdá sa, že reformátori sa vrátili. No tentoraz postupujú opatrnejšie, ako by mohli.

Na masaker, ktorý sa udial na kraji Bratislavy, nie je Slovensko zvyknuté, a je to tak dobre. Ale keď sa už stal, treba zachovať pokoj a pýtať sa, čo sa z neho môžeme naučiť.