Naoko mi napísala: „Konečne máme elektrinu, zapla som telku, všade, kam sa pozriem, je katastrofa. U nás rozdeľujepeklo od neba cesta č. 45. Neviem, koľko záberov je v televízii na Slovensku, ale mestá Sendai aTagajo, ich prístavy, sú úplne zaplavené autami, ako keby tam niekto vysypal lego."

Pred desiatimi rokmi, 5. januára v predvečer sviatku Troch kráľov, zomrel, či presnejšie povedané odišiel k Bohu Mejla Hlavsa. Minulý týždeň sme si naňho spomínali často, púšťali sme si Plastikov, Garáž aj Půlnoc, Magické noci, Tygra aj Muchomůrky.

V živote človeka príde chvíľa, keď si začne klásť otázky o zmysle svojho života, o veciach, ktoré ho presahujú, keď začne hľadať cestu ku skutočnému ja, k Bohu. Prečo však dnes zamieri radšej do indického ašrámu či inej exotickej destinácie, keď má pod nosom svoj kostol či synagógu?

Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety profesor  Vladimír Krčméry aktívne pomáha v tých najchudobnejších krajinách sveta. Tvrdí o sebe, že si nie je vedomý žiadnych cností, iba nerestí. Tie na nás Pánboh dopustil, aby nás zachránil pred pýchou.

Internet mení formy komunikácie aj v cirkvi. Nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a Bohom. E-mail preňho by asi zostal nedoručený, ale prečo si pri modlitbe a rozjímaní nepomôcť novými technológiami?

Neveril som, že to budem niekedy schopný napísať, ale vďaka Bohu za Rytmusa. Pamätáte si ešte Superstar na STV blahej pamäti? Rybníčkovej STV rastie sledovanosť, kategória, v ktorej kontextoch si už v tej inštitúcii odvykli uvažovať.

Dane, dane, prekliate dane, ach bože, je to tu zas. Zlatá žila od večného sedenia, mozole na bruškách prstov, krvavé slzy, rok sa s rokom zišiel a znova niet z čoho. A teraz chcú ďalšie, ako by ich počas celého roka nedostávali dosť, odporní zdieračskí vydriduchovia.

Biela pláž v mesačnom svite svieti takmer rovnako ako lúka, ktorú mám na Slovensku pred drevenicou. A rovnaký mám aj pocit. Pocit kontaktu s prírodou a Bohom. Ja viem, že tento pocit môžem mať všade, aj na električkovej zástavke pred Tescom (kde ho inak občas aj mávam), ale v prírode je to jednoduchšie – bližšie. Odtiaľ to ide aj k nám do mesta – ale byť na bielej pláži zaliatej mesačným svitom je ako stáť v centre amfiteátra.

Kým Európa väzí v kríze cirkví, Spojené štáty americké neotrasiteľne ľpejú na svojej viere. Len málo rozdielov medzi Európou a Amerikou je takých trvácnych ako „Božia priepasť“.

Varšavská ulica pred poľským prezidentským palácom plná sviečok. Jarná noc. Tichý vzdor, vzdor Poliakov voči osudu, Bohu, ktorý tento národ skúša tak, že si mnohí kladú otázku, či a prečo si vyvolil práve ich pre takú skúšku.