Ak by sme boli v príbehu, teraz by prišiel čas na pomstu, čas odplaty, lenže ako?
Otvorená vzbura neprichádza do úvahy, málo elegantná a navyše nefunkčná, chcelo by to elegantnejšie riešenie. Najlepšie také, ktoré by využilo existujúci systém a obrátilo by ho proti nim. Priame dane platené štátom lojálnym občanom, čosi ako sociálna sieť, nie Facebook, sieť v pôvodnom slova zmysle – natiahnutá pod ľuďmi, ktorí ju však vlastne nepotrebujú. Lenže, ako zdaniť štát?
Nenapadá mi nič okrem akýchsi kultúrnych benefitov, poukážok na intelektuálne, duchovné i prosté hedonistické zážitky. Záhrada štátom financovaných rozkoší pre telo i ducha, v ktorej by sa osobnostne rástlo. Bolo by treba deklarovať, že ideálnym občanom nie je občan blbec, zástupca tupého konzumného stáda, ale občan inteligentný, vzdelaný, schopný samostatne myslieť a rozhodovať sa. Ak by k takému čomusi došlo, vznikol by priestor na skutočnú utópiu.
Zvonka by to pokojne mohlo pripomínať nákupno-zábavné centrum, vnútri by však bolo všetko to, čo v takých centrách nie je. Prednáškové haly a diskusné fóra, čitateľské kluby, knižnice, galérie, koncertné sály s vážnou a alternatívnou hudbou, filmové kluby, v ktorých by sa dali premietať len čiernobiele filmy, detašované vedecké pracoviská, a tak ďalej. Miesto nepoškvrnené povrchnou kultúrou spotreby, miesto, kam by vchádzali ľudia hľadajúci síce ustavične deklarovaný, ale reálne neexistujúci ideál nepodliehajúci zdaneniu. Miesto hodnôt bez cien, miesto bez klamstva povýšeného na svetonázor. Rodili by sa v ňom úžasné projekty, väčšina z nich by smerovala k anarchii, ale i to je vzhľadom k svetu vonku čoraz lákavejšia predstava.
Škoda, že by to nefungovalo, ako nič štátne a zadarmo. Takže späť k lopote, aby bolo na dane a človek mal od Leviathana aspoň na chvíľu pokoj.
Otvorená vzbura neprichádza do úvahy, málo elegantná a navyše nefunkčná, chcelo by to elegantnejšie riešenie. Najlepšie také, ktoré by využilo existujúci systém a obrátilo by ho proti nim. Priame dane platené štátom lojálnym občanom, čosi ako sociálna sieť, nie Facebook, sieť v pôvodnom slova zmysle – natiahnutá pod ľuďmi, ktorí ju však vlastne nepotrebujú. Lenže, ako zdaniť štát?
Nenapadá mi nič okrem akýchsi kultúrnych benefitov, poukážok na intelektuálne, duchovné i prosté hedonistické zážitky. Záhrada štátom financovaných rozkoší pre telo i ducha, v ktorej by sa osobnostne rástlo. Bolo by treba deklarovať, že ideálnym občanom nie je občan blbec, zástupca tupého konzumného stáda, ale občan inteligentný, vzdelaný, schopný samostatne myslieť a rozhodovať sa. Ak by k takému čomusi došlo, vznikol by priestor na skutočnú utópiu.
Zvonka by to pokojne mohlo pripomínať nákupno-zábavné centrum, vnútri by však bolo všetko to, čo v takých centrách nie je. Prednáškové haly a diskusné fóra, čitateľské kluby, knižnice, galérie, koncertné sály s vážnou a alternatívnou hudbou, filmové kluby, v ktorých by sa dali premietať len čiernobiele filmy, detašované vedecké pracoviská, a tak ďalej. Miesto nepoškvrnené povrchnou kultúrou spotreby, miesto, kam by vchádzali ľudia hľadajúci síce ustavične deklarovaný, ale reálne neexistujúci ideál nepodliehajúci zdaneniu. Miesto hodnôt bez cien, miesto bez klamstva povýšeného na svetonázor. Rodili by sa v ňom úžasné projekty, väčšina z nich by smerovala k anarchii, ale i to je vzhľadom k svetu vonku čoraz lákavejšia predstava.
Škoda, že by to nefungovalo, ako nič štátne a zadarmo. Takže späť k lopote, aby bolo na dane a človek mal od Leviathana aspoň na chvíľu pokoj.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.