Na otázku, v čom spočíva čaro Andreja Babiša, ktorým ovládol českú politiku, je viacero odpovedí. Jednu z nich ponúkol Daniel Kaiser v novom českom týždenníku Echo. Text prinášame v pôvodnom znení.

Možno túžite okúpať sa na modernom kúpalisku s nerezovým bazénom, jacuzzi kúpeľom a toboganmi. Takých kúpalísk už máme aj na Slovensku dosť. Ale zážitkom môže byť aj niečo iné – okúpať sa na kúpaliskách, ktoré majú patinu času.

Prezident Putin mal štrnásteho augusta vedno s ministrami a poslancami svojej vlády výjazdové zasadanie na Kryme. Prvá osoba v štáte nám v poslednom čase dáva impulz na falošnú hrdosť, alebo rozpráva o nevraživosti k nám, prípadne o dôležitosti podmanenia si územia. Krym zaberá v dnešnej ruskej mytológii predovšetkým „Miesto Ruskej Slávy“, hojne skropené krvou, najlacnejšie a najdostupnejšie letovisko sveta s chutnou miestnou vyprážanou špecialitou – čeburekmi a naše kontrolné stanovište nad celým Čiernym morom, a to znamená aj nad všetkými štátmi NATO.

Je čas prázdnin a dovoleniek. V tomto období navštevujeme v oveľa väčšej miere ako inokedy kultúrne pamiatky. Prinášame vám príbehy štyroch z nich. Všetky sú príkladne obnovené, alebo sa postupne obnovujú, a získali aj titul Kultúrna pamiatka roka.

Sochár a populárny pražský bohém David Černý má definitívne zaplatiť za urážku na cti 100-tisíc korún, čiže 3 500 eur. Povedal v Českej televízii o Milanovi Knížákovi, že je „kriploidní č...k“. (Bolo to na päť písmen a „čolek“ to nebol.)

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.

Pravidelne niekoho sobášim. Teraz je sezóna. V lete 2011 ma z Bratislavy do Tomášova viezol taxikár. Keď sa dozvedel, že tam idem sobášiť, vraví mi: „Cha, myslíte si, že tí dvaja navždy spolu vydržia? Dnes to už nie je tak ako v čase našich rodičov. Dávam im päť rokov. Ak vydržia desať, tak dole klobúk pred nimi a ak vydržia pätnásť, tak im osobne prídem potriasť rukou. A ja som vydržal osemnásť rokov, potom to skončilo.“

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.

Je po deviatej večer. Na námestí pred aténskou univerzitou znie ruská Kalinka, ľavicová hymna – pôvodne pieseň talianskych partizánov Bella ciao a The Clash. Je rozhodnuté. Grécko sa rozhodlo pre radikálny obrat.

Tento rok bude mať presne tisíc rokov. A Londýnčania jeho okrúhliny radi oslavujú s ním. Pokiaľ im to čas a peňaženka dovolí, nikdy si nezabudnú zájsť na Borough market a kúpiť si tam nejakú vyhlásenú gurmánčinu.