Slovo Brata Filipa

Ďalej som sa od neho dozvedel, že odvtedy mal desiatky žien, vulgárnym spôsobom mal. Avšak, stále dokázal s úctou v hlase hovoriť iba o svojej bývalej manželke, s ktorou ho spája plod ich dávnej lásky – deti. Zo všetkého, čo povedal potom, bolo cítiť, že keby bola šanca, hneď by sa k nej vrátil. Budem teraz písať len o kresťanských sobášoch, keďže tie poznám zblízka. Na mladých vidieť veľmi veľa, keď prídu nahlásiť sobáš. To, ako sa k sebe majú alebo ako úctivo spolu hovoria.
Pozrite, ja považujem za hrdinstvo, že dnes, keď si páry strašlivo klamú a srdce majú dvojtvárne, nájdu sa tu spomedzi nich takí, ktorí pred oltárom Božím idú opravdivo sľúbiť, že budú žiť v naozajstnej pravde.
Považujem za heroický výkon, že dnes, keď ľudia spolu žijú nadivoko, bez schopnosti nejako sa viazať, v podvedomí stále zrakom na únikovom východe, sa tu odrazu nájde on a ona, ktorí sa zaviažu žiť spolu v dobrom aj zlom, v šťastí aj nešťastí, v zdraví aj v chorobe.
Považujem za veľký zázrak, že dnes, keď je slovo láska ukrutne zdevalvované, keď sa po láske túžobne načahujeme a následne ju hádžeme do hnoja, tu zrazu prisahá chlapec s dievčaťom, že idú spoločne stavať dom svojej lásky a prosia pri tom Boha, aby im ho pomohol stavať.  Až takáto LÁSKA JE DAR, ktorý nikto neunesie sám...