Môj život nikdy nemal taký pravidelný režim ako teraz. Ako všetci bordelári, u ktorých sa striedajú krátke záchvaty tvorivosti s nekonečnými obdobiami letargickej apatie, nachádzam v tom ohromné uspokojenie. Náš syn je ako hodinky. Všetko chce mať v ten istý čas, presne na minútu a ja si v tom lebedím, akoby som v živote neprahla po ničom inom. Sme ako dvaja autisti. Spokojní, kým sa ryža nedotýka hrášku, kým náš život ide vykolíkovanou trasou s presne načasovanými rituálmi vstávania, mixovania ovocia, preliezok, šmýkačiek, varenia, hrania, poobedňajšieho spánku a kúpania.

Civilizovaný svet šokovaný sleduje, čo sa za posledné roky deje v Sýrii a Iraku a inde s miestnymi kresťanmi. Z 1,8 milióna kresťanov, ktorí žili v Sýrii, ubudlo už 700-tisíc. Pred rokom 2 000 žilo v Iraku približne milión kresťanov, aktuálne ich je okolo 250-tisíc. Denne počujeme o ich únosoch, hanobení žien a beštiálnych vraždách. Pred našimi očami zaniká kresťanská civilizácia, ktorá tu bola prítomná dvetisíc rokov. Posledné ničenie vzácnych pamiatok a kníh v irackom Mósule je kultúrnou genocídou.

Slovenská psychiatrická spoločnosť vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa po 6 rokoch nedá pozorovaním v nemocnici zistiť aký bol duševný stav Hedvigy Malinovej Žákovej v čase spáchania útoku na jej osobu. Jej právny zástupca Roman Kvasnica to považuje za mimoriadne vážnu vec a dobrú správu pre Slovensko a občiansku spoločnosť.

Asi najväčší trapas, aký sa skúsenému a ostrieľanému novinárovi môže stať, je to, čo sa prihodilo Radkovi Johnovi v Česku. Neviem, či si dokážem predstaviť ešte nejakú trápnejšiu pointu vcelku úspešnej novinárskej kariéry.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Je to ukážkovo absurdný, no pritom rukolapný dôkaz toho, v akom štáte dvadsať rokov žijeme. Prezidentovo dnešné odôvodnenie nevymenovania Čenteša a založenie SR 1. 1. 1993 má spoločné gény. Je to pohŕdanie zákonmi, občanmi, ba dokonca ľudskými životmi.

Na tú knihu som narazil náhodou. V jednom veľkom bratislavskom kníhkupectve som začul asi sedemročného chlapca, ako kričí na mamu, že o tom sexe to už videl u kamaráta. Mama si pri pulte prezerala dáku knihu a zvažovala kúpu.

Lietajúce auto Ak nejaká udalosť, súvisiaca so Slovenskom, obletela minulý týždeň svetové médiá, tak to bola prezentácia hybridu medzi automobilom a lietadlom AeroMobil 3.0 na festivale Pioneers vo Viedni. Je výsledkom 25-ročnej práce konštruktéra Štefana Kleina, s ktorým spolupracuje aj niekdajší novembrový študentský líder a neskôr podnikateľ v reklame Juraj Vaculík. Aeromobil na cestách dosiahne maximálnu rýchlosť 160 km/h, kým jeho cestovná rýchlosť vo vzduchu bude 200 km/h.

Česká a slovenská ŠtB, rumunská Securitate, Poľská SB, maďarská ÁVO, východonemecká Stasi. Ako zásadne, bezohľadne, surovo, ale svojím spôsobom elegantne a sofistikovane vstupovali ľuďom do životov tajné polície európskych socialistických totalitných systémov, o tom vzniklo šesť unikátnych dokumentárnych divadelných inscenácií, mapujúcich ich rôzne modely. Od soboty 11. októbra ich týždeň čo týždeň vysiela RTVS v šesťdielnom cykle dokumentárnych filmov Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Ten je vyústením rovnomenného projektu Asociácie Divadelná Nitra. Vracia sa k príbehom, na ktoré by sme najradšej zabudli.

Na čo myslím, keď píšem? Čo si asi myslí čitateľ? Ako si vyberám pre svoje články a blogy témy? A koho chcem vlastne nimi osloviť, kým otriasť a kým pohnúť? Takéto otázky sú medzi nami, ktorí sa dali na publikovanie svojich názorov a myšlienok, bežné. Takisto u ľudí, ktorí zasvätili svoj život informovaniu v médiách a tlači. Poučka hovorí, že definovať si predmet nášho žurnalistického záujmu je kľúčová vec, najmä preto, aby sme sa ubránili pred prepadnutím sa do absurdných zovšeobecnení, nezačali používať nezrozumiteľný jazyk alebo písať texty, ktoré sa podobajú na vysvetľovací manuál.