Ohaduje sa, že tvoria asi percento populácie. Slovenčina je pre nich cudzia reč. Keď prídu do školy, nemajú slovnú zásobu, slová nevedia používať, nevedia gramatiku. Svet nepočujúcich.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?

Slovíčko „inflácia“ je jedným zo zaklínadiel každodenných ekonomických správ. Čo však presne znamená? Väčšina ekonómov a laická verejnosť infláciu stotožňuje s celkovým rastom cien. Iní, regrutujúci sa najmä z radov odporcov centrálnych bánk, tvrdia, že tým pomenúvame kaluž namiesto dažďa. Inflácia je podľa nich zvýšenie množstva peňazí v obehu, a nárast cien je už iba dôsledkom.

Projekt Piano, ktorý spoplatnil časť slovenského internetu, už opatrne môže začať hodnotiť. A z prvých čísel sa zdá – že to vôbec nie je zlá bilancia. Predpoklad Tomáša Bellu, spoluautora Piana, že ľudia principiálne neodmietajú platiť za niečo, čo má pre nich hodnotu, akurát chcú jednoduchý systém spoplatnenia, je zrejme správny.

Dlhé roky som o nich vôbec nevedel. Mojim rodičom sa totiž podaril ojedinelý kúsok: až do mojich štrnástich rokov mi zatajili, že tu vôbec bol nejaký rok 1968, Pražská jar, augustová okupácia a po nej stotisíc okupačných sovietskych vojakov, čo tu zostali. Súviselo to možno s tým, že môjho otca, okolo roku 68 tridsaťročného mladého inžiniera, ktorý mal s dvoma červenými diplomami vysoké ambície, po augustovej okupácii tvrdo zastavili.

„Už sa to trhá!“ Kričala nadšene moja žena a ukazovala na zatiahnuté nebo nad nami. Zase to raz na ňu prišlo. Po fáze Terazfaktnemámčas pravidelne prichádza fáza Poďmesiužiťprírodu. Pointou má byť jej šťastie.

Aj keď reklamná kreativita nemá v sebe jediné objektívne kritérium hodnotenia, predsa sa v nej súťaží. Lokálne, regionálne aj celosvetovo, všemožné kategórie a tucty porotcov. V hre sú klince, kladivá, levy, kôstky a podobné artefakty, väčšinou v tradičnom zlatom, striebornom a bronzovom vyhotovení. Zlatý klinec, slovenský prebor v reklame, prebehol minulý mesiac.

Sú isté veci, o ktorých sa v slušnej spoločnosti mlčí, v škole sa o nich neučí, v novinách sa o nich nepíše. Takže o nich nakoniec skoro nikto skoro nič nevie. Kto napríklad vie, prečo prdíme práve z fazule, prečo prd smrdí a ako vlastne vzniká ten zvuk?

Podľa Lucie Satinskej bol jej otec „dospelákom na strane detí". V detstve sa musela vyrovnávať s tým, že je všeobecne známym človekom, v posledných rokoch jeho života si však chvíle s ním užívala. V súčasnosti Lucia pripravuje na vydanie otcove cestovné denníky a neskôr aj jeho korešpondenciu. Je to podľa nej zvláštny pocit, ale veľmi krásny.

Orchester pripomína odsúdenca s hlavou na gilotíne, keď sa ostrý nástroj nad ním uprostred klesania zasekne. Prežíva, ale dokedy? Posledný rok bol ťažkou skúškou, a len niekoľko orchestrov sa mohlo ponoriť do letného víru festivalov bez toho, aby cítili ťaživú neistotu z budúcnosti.