Ako záchranári v prvej línii prežívajú pandémiu? Vládzu ešte? Pri akých prejavoch majú ľudia volať záchranku? Je poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti ohrozené? Majú rodičky alebo dialyzovaní pacienti istotu, že sa nevezú v sanitke prevážajúcej ľudí s podozrením na koronavírus? Čo majú robiť seniori, u ktorých sa objaví napr. cez víkend diagnóza (búšenie srdca, vysoký tlak, bolesti hlavy), na ktorú sa doteraz neliečili? Môžu ľudia so zhoršenými psychickými problémami volať záchranku?

Stojíme pod epickou maľbou od Jozefa Cincíka, holdom slovenským velikánom, svätým Cyrilovi a Metodovi, v bývalom slovenskom kostole v Lakewood v štáte Ohio. V dolnej časti vysokej maľby kľačí Jozef Tiso, okolo krku má slučku.

Po vyčerpávajúcom pôste sa konečne môžu všetci, čo si odtŕhali od úst, vrhnúť na rafinované výdobytky civilizácie. Výber je nekonečný. Medzi mäsovými delikatesami je však len jedna kráľovná. Voláme ju klobása.

Bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby sa Robert Fico konečne po 14 rokoch naučil chodiť po hrádzi pri Dunaji, sám si otvárať dvere na aute a keď treba pohnúť kostrou, ísť aj osobne presťahovať štátnu radkyňu Máriu Troškovú.

Od volieb už prešiel viac než rok a strany vládnej koalície vládnu rebríčkom popularity a určujú témy, o ktorých sa hovorí. Opozícia akoby zatiaľ nevedela, čo má robiť. Je Slovensko bez opozície?

December roku 1979, Oslo. Matka Tereza, oblečená napriek mrazu vo svojom typickom bielo-modrom sárí a obutá len v sandáloch, prijíma Nobelovu cenu mieru. V prejave hovorí, že Kristus je všade. V našich srdciach, úsmevoch. Ako to myslí?

Fanúšikovia najpopulárnejšieho amerického športu môžu konečne naložiť klobásky, hamburgery, pivo a kolu do kufra auta a vyraziť na štadióny. Dlhé čakanie od februára sa skončilo.

Na gruzínske územie dopadla ruská raketa. Nevybuchla síce, ale jej ozvenu bolo aj tak počuť doďaleka. Gruzínsko má, zdá sa, už dosť manierov svojho ruského suseda. A platí to aj opačne. Chystá sa Kremeľ zraziť odbojnú republiku, kedysi časť svojho impéria, na kolená?

Skúmanie nášho letného reportážneho seriálu, čo prežilo a čo, naopak, zaniklo z identity kedysi slávnych uhorských žúp (stolíc) na území Slovenska, je opodstatnené všade inde, len nie v kraji pod Babou horou. Je zrejmé, že tu stále žijú hrdí Oravci a Oravky.

Životy bulharských sestričiek a palestínskeho lekára boli vykúpené zrejme nemalými finančnými prostriedkami. Každému normálnemu človeku určite odľahlo a vlády, ktoré peniaze poskytli, ich určite oželejú. A nielen to.