Klasika je úžasná, džez je fascinujúci, alternatíva je pozoruhodná, ale len keď počúvame dobrý pop, chce sa nám tancovať.

Vo vlaku z Groningenu do Amsterdamu rozmýšľam o popmusic, o festivale a konferencii Eurosonic Noorderslag a o tom, prečo je Selah Sue hviezda a Eefje de Visser nie.

Mesto neveľké, je pred pol štvrtou ráno, končí sa noc z piatka na sobotu. Pohľad z balkónu: na chodníku dievčatá, 13-ročné a 15-ročné. Vracajú sa z diskotéky. Prvá, kľačiaca na zemi, zvracia, druhá kričí: „Do ..., hybaj, ty ...!“ A smeje sa smiechom chrapľavým. Obe sú spité pod obraz.

Treba to povedať úplne zreteľne a nahlas. Nielen my Stredoeurópania vieme natlačiť kapustu do suda, a potom z nej žiť pol roka. Takisto, ak nie lepšie, sú na tom Kórejčania so svojím šťavnatým a hodvábne hebučkým kimči.

Neberte úplatky. Keď už beriete úplatky, neveďte si o tom denníček. Keď už si o tom vediete denníček, nemajte ho v počítači, ktorý polícia zabavuje pri domovej prehliadke ako prvý. Keďže riaditeľ pražskej Nemocnice Na Homolce Vladimír Dbalý na tieto pravidlá nedbal, jeho kauza plní noviny už pol roka.

Úroveň kultúrnej spoločnosti sa nepozná iba podľa úrovne prezidenta, ktorý rok a pol rozmýšľa, ako porušiť ústavu, a potom to spraví neuveriteľne babrácky, ale aj podľa úrovne humoru, ktorou spoločnosť na politické poklesky reaguje. Žiaľ, my sa nemôžeme chváliť ani prezidentom ani humoristami.

Tak sa niekedy pýtam sám seba, prečo som o tom nikdy nepísal? Nie, nie je to v tom, že by som na tú dobu chcel z hlavy vytesniť všetky spomienky. Veď sa mi vlastne nestalo nič hrozné. Iba mi rozmlátili auto a z obavy o bezpečnosť som mojich blízkych presťahoval do Prahy. Pol roka ich strážili policajti a nebolo to nič príjemné. Prežil som to a prežila to aj moja rodina. Pravda, boli tu však aj takí, ktorí neprežili.

Keď najbohatší Čech Petr Kellner a jeho slovenský šéf investícií Martin Štefunko skočí z okna, skočte za nimi – určite vedia, čo robia. To som tu písal pred rokom a pol. Ale čo keď skok zvládne v zdraví len Kellner?

Pred šiestimi mesiacmi začala polícia preverovať nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici. No pokým o úplatkoch kardiochirurga Fischera alebo daroch pacientov pre obvodného lekára Liptáka informovala takmer online, kauza CT je zahalená rúškom tajomstva.

Vnútornú slobodu možno vidieť, možno ju odfotografovať. Dôkazom sú portréty Timoteja Križku, ktorý rok a pol navštevuje bývalých politických väzňov a fotografuje ich pohľad. Prinášame päť portrétov.