Ďalšie dejstvo gréckej drámy má tentokrát jasný začiatok a koniec, pretože je ohraničené dvomi dôležitými dátumami. Prvým je 25. január, deň víťazstva radikálnej ľavicovej strany Syriza v gréckych parlamentných voľbách. Druhým je 28. február, kedy končí platnosť súčasného záchranného programu, v rámci ktorého má Grécko prístup k financiám výmenou za – v Grécku mimoriadne nepopulárne – úsporné opatrenia.

Trinásť rokov sa venovala boju proti nezákonnej skládke v Pezinku. Vraví, že to nebol stratený čas. Teraz pôsobí vo Via Iuris, aby pomohla zmeniť našu justíciu. A vraví, že zmena sa už deje. Zuzana Čaputová.

Nedeľa 11. januára 2015 má už teraz miesto v dejinách tejto drobulinkej planéty ako deň najmasovejšieho zhromaždenia od roku 1945 v hlavnom meste Francúzska.

Továrnik a mecenáš z východného Česka Kvido Štěpánek vyslal vlastný humanitárny konvoj na Ukrajinu. Ako svoju osobnú odpoveď Rusku. Nebavilo ho čakať, kým to urobí EÚ, tak to urobil sám. Z Jablonného nad Orlicí (3 300 obyvateľov), kde má jeho firma sídlo, išlo päť Štěpánkových kamiónov až do Slavjanska. Po dohode s ľuďmi z neziskovky Člověk v tísni, ktorí organizujú pomoc, viezli strešnú krytinu na stovku domov a 50 ton oblečenia. Minulý štvrtok a piatok sa (po pätnástich dňoch jazdy) v poriadku vrátili. „Nemám k Ukrajine zvláštny vzťah. Ale pamätám si dobre na rok 1968, keď som mal 11 rokov.

V týchto dňoch si pripomíname 25. výročie zvolenie Václava Havla za prezidenta Československa. Český novinár Daniel Kaiser píše o jeho prvých krokoch na Hrade.

V minulom čísle sa s nami Peter Celec podelil o svoj tip na Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu. A keďže tohtoročnú Nobelovu cenu v tejto kategórii oznámia presne v deň, keď vyjde toto číslo, skúsime pridať ešte jeden tip.

V posledných dňoch sa udiali dva útoky na rešpektovaných prokurátorov Jána Hrivnáka a Jozefa Čentéša. Hoci ide o odlišné príbehy, motív je rovnaký: vedenie prokuratúry, spriaznené so stranou Smer, chce umlčať a následne odstaviť svojich kritikov.

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko si pred niekoľkými dňami mohol po prvý raz vychutnať pocit víťaza. Po niekoľkomesačných tvrdých bojoch sa podarilo ukrajinskej armáde a jednotkám Národnej gardy oslobodiť státisícové východoukrajinské mestá Slavjansk a Kramatorsk.

„Šľak ma ide trafiť,“ ako písaval vo svojich stĺpčekoch pán Satinský, keď musím ísť kvôli detským topánočkám do Eurovei. Prechádzam okolo miesta, kde stálo divadlo Stoka, kde muselo padnúť, byť zbúrané, aby uvoľnilo miesto čomusi novému, ale čomu vlastne? Nech sa prepadnem, na tom mieste do dnešného dňa nie je postavené nič. Nič. Oproti vysokým skleneným budovám je jeden modrý, umelohmotný plot. Za plotom rastie burina a tam, kde divadlo pokojne mohlo stáť aj dnes, žiť z krčmy bohato navštevovanej turistami, rastie burina vysoká tri metre.