Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k Ježišovmu hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Takže to prvé ráno po Veľkej noci stojí v popredí udalostí práve táto žena.

Počítačový analfabet ● Hlavou proti múru ● Mesiace v tme

Róbert Pospiš nedávno vydal básnicko-výtvarnú zbierku Ukazuješ do tmy, vidím svetlo spolu s výtvarníkom Romanom Harvanom. V dvojici funguje aj v rámci hudobného, producentského a vydavateľského dua Pospiš/Sillay. V rámci zoskupenia Polajka minulý rok vydali album Exodus.

KNIHA Jana Štúrová: Nádej ● DIVADLO Lev Nikolajevič Tolstoj: Vláda tmy ● DIVADLO Joël Pommerat: Znovuzjednotenie Kóreí

Pod sviečkou vraj býva najväčšia tma, no Heine Bakkeid, autor nórskej noir-detektívky Zajtra mi budeš chýbať, našiel miesto, kde je tma ešte hustejšia: pod majákom.

Obtierali sa okolo nás ako nevinné mačiatka. Bolo nás deväť. Ich asi tridsať. A neboli to mačiatka, ale žraloky. Zatekalo mi do masky na očiach, podchvíľou sa mi do šnorchla naberala slaná voda a z tmy sa na mňa v tesnej blízkosti vynárali dvojmetrové žraloky.

„Tvrdé, do posledného miestečka obsadené lavice. Dusný zápach spotených tiel a lacných limonád. Vo vozni je tma. Lampy sú vypálené, možno iba zhasnuté, lebo nikto z cestujúcich nemá záujem čítať na takej dlhej ceste.

Keď sa krátko pred štvrtou rannou hodinou zareže do tmy a nočného ticha prvé ostré vtáčie zahvízdanie, viete, že sa práve noc prelamuje do dňa. Vtáčí orchester zakrátko usilovne odháňa temnoty, aby privítal svetlo. No po ranných vtákoch ani pes neštekne. Hudú si svoje a sotvakto ich počuje.

Je ešte noc. Skoro ráno, je ešte tma, jedna žena kráča sama prázdnymi ulicami.