kto sú ľudskí ranní vtáci? Kto zahvízda ako prvý, aby odplašil temnoty, spánok (aj ten dogmatický), zlé sny alebo učičíkanú myseľ? Čo sú to za ľudia, ktorí sú tým predvojom dňa, ktorí prinášajú svetlo po dlhých tichých temnotách?
Takým ranným vtákom je napríklad ten, kto náhle vyriekne zopár silných slov, čo nás vytrhnú z letargie a otupenosti. Do uvravenej spoločnosti prenikne hlas takej bytosti ako naostrený zvuk do mäkkého ticha. Taká je totiž povaha uvravenosti: z mnohých rečí sa ukuje hluk, z hluku šumenie, zo šumenia plazivé ticho. Je v ňom rozliatych veľa slov, no vypovedaných len tak, do vetra, bez hlbšieho zmyslu, názory bez argumentov, nočný štekot a zavýjanie pouličných psov. Uvravenosť hovorí tak veľa, že sa už nedá počúvať, že ju vnímame len ako odporné hučanie, jazykovú kulisu z hovoreného alebo písaného slova. Ak existuje spánok spoločnosti, tak nastáva vtedy, keď nad ňou zvíťazí uvravenosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.