Nebol by som si myslel, že viac ako dve desaťročia po demokratickom zvrate v Maďarsku historická osobnosť Miklósa Horthyho vyvolá toľké polemiky. Navyše pomýlené polemiky. Lebo podľa mňa bolo prirodzené, že roku 1993 doma pochovali regentov popol. Jeho politika bola protirečivá, ale roku 1945 ho ešte ani Stalin nepokladal za vojnového zločinca, v Norimbergu ho vypočuli len ako svedka. Vážna zodpovednosť ho ťaží v židovskej otázke, hoci je pravda aj to, že budapeštianski židia sa zachránili, síce za neľudských okolností, ale predovšetkým jeho zásluhou.

Magyar Hírlap sú noviny, ktoré často kritizujú vládu Viktora Orbána sprava. Je preto príznačné, že týmto novinám dal rozhovor predseda parlamentu László Kövér, ktorý patrí vo Fidesze k pravému krídlu.

Bývalý egyptský prezident Husní Mubarak dával Západu desaťročia jednu a tú istú výhovorku, prečo nie je možné v tejto veľkej arabskej krajine dovoliť viac demokracie: v Egypte máme iba dve možnosti – buď náš sekulárny, hoci autoritatívny režim, alebo vláda islamistov. Všetky západné tlaky na demokratizáciu (dodajme, že ich nebolo zase tak veľa) sa nakoniec zastavili na tomto argumente. Aktivisti Moslimského bratstva boli v egyptských väzniciach a Egypt, americký spojenec v zahraničnej politike a signatár mierovej dohody s Izraelom, bol prijímateľom rozsiahlej americkej zahraničnej pomoci.

„Prežívaš úžasnú formu existencie,“ píše mi na Facebooku dlhoročný kamarát Tóno a mne začína blikať kontrolka batérie. Ortieľ znie: 9 MINUTES LEFT. To tej mojej existencii nepomáha a skôr ako sa začnem v ďalšej odpovedi sťažovať na to, že až taká úžasná existencia to zase nie je, že furt zápasím s výpadkami prúdu, s hnačkami, so zimou, s úrazmi, buď svojimi, alebo ešte horšie s cudzími,

V istý aprílový pondelok abdikoval prezident Maďarska Pál Schmitt. Predtým v piatok (vo vysielaní verejnoprávneho rozhlasu a televízie) sa ospravedlňoval približne dvadsaťminútovým vyhlásením, že nechápe proti nemu vznesené obvinenia, rozhodnutie univerzitného senátu, podľa ktorého mu odoberú titul tzv. malého doktora. Ako športovec sa nehodlá vzdať, veruže ukáže, že je schopný získať trebárs ešte aj vedeckú hodnosť PhD.

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.

Dvadsaťjedenročné trvanie bez pochýb posunulo vyšehradskú spoluprácu do mužného veku. S nostalgiou si spomínam na 9. apríl 1990, keď sme sa z podnetu prezidenta Václava Havla objavili v Bratislavskom hrade ako predstavitelia jednej z farieb maďarskej politiky, dalo by sa povedať, na predvyšehradskom stretnutí.

V dňoch 29. novembra až 4. decembra sa bude v Bratislave konať 12. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Vznikol v roku 1999 v Česku, dnes sa pod touto značkou premietajú filmy napríklad aj v Sofii, Nairobi, Budapešti, Berlíne, Varšave, Bukurešti.

Všade, kam človek v týchto dňoch pozrie, buď na neho bliká, škerí sa alebo ofučaná dekoratívne sedí niekde v rohu. Jedna je pásikavá, iná rapavá, ďalšia zas krásne bucľatá, voňavá a oranžová – tekvica.