Človek sa čuduje, že vo svete sa náhle zjavilo toľko „kváziznalcov“ Maďarska. Má to svoju dobrú aj zlú stránku. Nie je totiž zanedbateľný hospodársky faktor, aký je obraz národa vo svete. Jeho hodnotu možno vyjadriť aj vo forintoch alebo v eurách. V každom prípade je však poučné, že pod Gyurcsányovou vládou nevyvolalo taký veľký záujem Maďarsko, ktoré sa zošmykáva k hospodárskej priepasti. Poruke je prípad národnej leteckej spoločnosti, ktorá pred pár dňami ohlásila krach. Predošlý predseda vlády na privatizáciu Malévu našiel ruských investorov, ktorí si zakrátko nasadili klobúky. Potom socialisticko-ľavicová liberálna vláda medzi rokmi 2007 a 2010 poskytla podniku značnú štátnu dotáciu. Európska rada v súlade s regulami nariadila splatiť poskytnutých 38 miliárd forintov, čo bol zhruba celoročný príjem leteckej spoločnosti.
Skaza (a úrok) je iba jedným výrečným príkladom. Je ich dosť. Korupcia, podplácanie. Čudné privatizácie v rozpore so záujmami národného hospodárstva. Rozkrádanie nehnuteľností, vyplácanie neopodstatnene vysokého odstupného. Všetko na škodu štátneho majetku. Na jar roku 2010 veľká väčšina občanov hlasovala proti týmto maďarským „gorilám“. Tak získal Fidesz dvojtretinovú väčšinu. A preto išli na peštianske ulice na podporu vlády 22. januára 2012 demonštrovať státisíce občanov.
Akiste by bolo užitočné dôkladnejšie preskúmať, ako nateraz vyzerá obraz Maďarska na Slovensku. Riskujem, keď poviem, že ten obraz nie je taký čierny ako v podaktorom západnom tlačovom produkte. Prirodzene, sú hojné príklady zavádzania a neporozumenia. Domnievam sa však, že mienkotvorná slovenská inteligencia vie pomerne málo o Maďarsku. A to závisí aj od nás. Napríklad značne jednostranný je obraz, ktorý v slovenskom jazyku sprostredkúva inak vynikajúce vydavateľstvo Kalligram. Akoby maďarský duchovný život pozostával iba z ľavicových liberálov a o maďarských dejinách bola smerodajná len kniha publicistu Paula Lendvaiho.
Na myseľ mi zišiel bratislavský rozhovor zo začiatku roku 2009. Keď sa na pretras dostala maďarská situácia, fatálna politika poskomunistickej vlády, môj slovenský diskusný partner potichu dodal: „Vieš, pre nás je to menšie zlo.“ Dlho mi to rezonovalo v ušiach. Či nie je našou historickou kliatbou, keď si myslíme o národných záujmoch, že sa môžu uplatniť iba na úkor druhého? Nemyslím si, že by mohlo Slovensku prospieť, keby Maďarsko skrachovalo.
Skaza (a úrok) je iba jedným výrečným príkladom. Je ich dosť. Korupcia, podplácanie. Čudné privatizácie v rozpore so záujmami národného hospodárstva. Rozkrádanie nehnuteľností, vyplácanie neopodstatnene vysokého odstupného. Všetko na škodu štátneho majetku. Na jar roku 2010 veľká väčšina občanov hlasovala proti týmto maďarským „gorilám“. Tak získal Fidesz dvojtretinovú väčšinu. A preto išli na peštianske ulice na podporu vlády 22. januára 2012 demonštrovať státisíce občanov.
Akiste by bolo užitočné dôkladnejšie preskúmať, ako nateraz vyzerá obraz Maďarska na Slovensku. Riskujem, keď poviem, že ten obraz nie je taký čierny ako v podaktorom západnom tlačovom produkte. Prirodzene, sú hojné príklady zavádzania a neporozumenia. Domnievam sa však, že mienkotvorná slovenská inteligencia vie pomerne málo o Maďarsku. A to závisí aj od nás. Napríklad značne jednostranný je obraz, ktorý v slovenskom jazyku sprostredkúva inak vynikajúce vydavateľstvo Kalligram. Akoby maďarský duchovný život pozostával iba z ľavicových liberálov a o maďarských dejinách bola smerodajná len kniha publicistu Paula Lendvaiho.
Na myseľ mi zišiel bratislavský rozhovor zo začiatku roku 2009. Keď sa na pretras dostala maďarská situácia, fatálna politika poskomunistickej vlády, môj slovenský diskusný partner potichu dodal: „Vieš, pre nás je to menšie zlo.“ Dlho mi to rezonovalo v ušiach. Či nie je našou historickou kliatbou, keď si myslíme o národných záujmoch, že sa môžu uplatniť iba na úkor druhého? Nemyslím si, že by mohlo Slovensku prospieť, keby Maďarsko skrachovalo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.