Počas portugalskej emigrácie dostal materiálnu podporu od nejedného zámožného Žida. Bol konzervatívny a autoritatívny politik, lenže nikto nemôže poprieť, že na čelo štátu sa dostal v mimoriadne ťažkej situácii. Do Budapešti vtiahol na bielom koni (podobne vošiel do Hradčian aj tatíček Masaryk). Bolo to po komunistickom červenom terore a prehratej vojne, keď pomsta uvoľnila ďalší biely teror. V krátkom čase sa mu podarilo konsolidovať Maďarsko. Na počudovanie, bilancia prvého povojnového desaťročia je priaznivejšia ako bilancia obdobia v rokoch 1990 až 2000. V čase komunistickej ľubovôle a sovietskej okupácie (keď ho v škole jednoducho hodnotili ako fašistu) sa predvojnová doba celkom pochopiteľne javila pozitívnejšie, než bola v skutočnosti. Teraz, na počudovanie, krajná pravica hodlá pestovať jeho kult. Horthy sa svojho času usiloval držať nilašovcov na uzde. Oveľa ľahšie však možno vysvetliť, že v súčasnosti krajne ľavicový advokát (ktorý potupuje aj pamiatku 56. roku) Horthyho drevenú sochu na vidieku polial červenou farbou.
Regent presadzoval revíznu politiku. Ale mohol presadzovať inú? Čo by robilo Slovensko v tom čase, keby sa zhruba tretina jeho etnika bola dostala k susedom? Od jari 1939 aj Slovenská republika presadzovala iredentistickú politiku. V tomto znamení sa v septembri podujala na útok proti Poľsku. Nedávno som si vypočul Horthyho prejav, ktorý predniesol roku 1938 v Košiciach. Nazval Slovákov bratmi. Po slovensky. Ak na jeho výslovnosti aj bolo cítiť, že vie lepšie po chorvátsky, jednako to bolo gesto, prejav úcty k inému materinskému jazyku. Regent svojím staromódnym náhľadom zrejme nevnímal, že od roku 1918 počas dvadsiatich rokov sa posilnila národná identita Slovákov, a ak nechceli žiť s Čechmi, to ešte neznamenalo, že by hodlali žiť s Maďarmi. Rudolf Chmel rozprával, ako raz počul, že Horthy vysvetľoval o svojom ľude slovenskému farárovi, že je to statočný ľud. Aby ste ma zle nepochopili, nehodlám tu obieliť murína. Dôkladné výskummy historikov sú zrejme schopné načrtnúť diferencovaný obraz o regentovi. Rád by som len zdôraznil, že dôležité by bolo naše politiky pamäti z národných monológov pretvoriť na dialóg. S istou dávkou vzájomnej empatie.
Regent presadzoval revíznu politiku. Ale mohol presadzovať inú? Čo by robilo Slovensko v tom čase, keby sa zhruba tretina jeho etnika bola dostala k susedom? Od jari 1939 aj Slovenská republika presadzovala iredentistickú politiku. V tomto znamení sa v septembri podujala na útok proti Poľsku. Nedávno som si vypočul Horthyho prejav, ktorý predniesol roku 1938 v Košiciach. Nazval Slovákov bratmi. Po slovensky. Ak na jeho výslovnosti aj bolo cítiť, že vie lepšie po chorvátsky, jednako to bolo gesto, prejav úcty k inému materinskému jazyku. Regent svojím staromódnym náhľadom zrejme nevnímal, že od roku 1918 počas dvadsiatich rokov sa posilnila národná identita Slovákov, a ak nechceli žiť s Čechmi, to ešte neznamenalo, že by hodlali žiť s Maďarmi. Rudolf Chmel rozprával, ako raz počul, že Horthy vysvetľoval o svojom ľude slovenskému farárovi, že je to statočný ľud. Aby ste ma zle nepochopili, nehodlám tu obieliť murína. Dôkladné výskummy historikov sú zrejme schopné načrtnúť diferencovaný obraz o regentovi. Rád by som len zdôraznil, že dôležité by bolo naše politiky pamäti z národných monológov pretvoriť na dialóg. S istou dávkou vzájomnej empatie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.