Systematická likvidácia viac než sto rokov vybojúvaných reforiem, ktoré po voľbách pred rokom začala súčasná vláda, vyvolala občiansky hnev.

Preklikávate sa článkami, už ste prebehli cez niekoľko a ešte ste si nič neprečítali? Tak sa konečne zastavte a čítajte pozorne až do konca. Nedozviete sa nič, čo by ste museli bezpodmienečne vedieť, ale možno vám to daruje jednu pomalú chvíľku.

Poznáte taký deň. Chcete byť sám so svojimi myšlienkami a zápalom priedušiek, pekne v teple domova, nikým nerušený, ticho so svojimi vírusmi, antibiotikami a teplým čajom. Už nikdy sa nevyliečite ako zamladi. Lebo zavolajú vaše deti.

Melancholicky pôvabnú popovo soul-džezovú divu Sade Adu som prvýkrát stretol v Londýne počas ojedinelej návštevy na devízový prísľub v priebehu orwellovského roku 1984.

Podozrivý objednávateľ vraždy je pre chybu súdu prepustený, Interblue Group je podľa prokuratúry v emisiách nevinne, zato minister vnútra musí chodiť so sprísnenou ochrankou. Kde to sme?

Ani neviem, ako začať. Tak začnem týmto: priznám sa, ani ma nemrzí, že sme sa minulý rok na jeseň napokon nestretli. Možno si ešte pamätáte, keď som sa vtedy dozvedel prekvapivú informáciu, že už neodmietate rozhovor, napísal som vám mail. A vy ste obratom odpovedali, že áno, nech niekedy prídem za vami na fakultu aj o šiestej ráno. Tiež ste mi napísali, že vôbec nie ste takým zločincom, za akého vás považujeme. Vaša priamosť sa mi tentoraz páčila, pretože aj mne uľahčovala priamosť.

Pred sto rokmi zomrel vo Viedni veľký hudobný skladateľ a dirigent. Jeho smrť však priniesla začiatok novej doby, posadnutej súkromným životom slávnych ľudí.

Spomínate si, kedy ste videli rad pred obchodom s cédečkami a platňami? Ak áno, tak to muselo byť veľmi dávno.

Posledný novinár, ktorý urobil rozhovor s Muammarom Kaddáfím, bol podľa všetkého Francúz Laurent Valdiguié. Začiatkom marca ho zverejnili viaceré svetové noviny. Kým sa k nemu novinár dostal, prekonal štyri vojenské zátarasy, cestu mu lemovali vojaci a nákladiaky, na ktorých boli naložené protiletecké zbrane. Novinár napokon dorazil do stanu obklopeného ruinami, ktoré tam stoja na pamiatku obetí amerického bombardovania z roku 1986. Valdiguié stretol Kaddáfího ešte dva týždne pred začiatkom francúzskych leteckých náletov a počas 50-minútového rozhovoru sa sám presvedčil, že v súčasnosti najdlhšie vládnuci diktátor sveta vyniká všeličím, ale určite nie triezvosťou úsudku.

V arabskom svete padajú režimy – každý trochu inak. Niektoré relatívne nekrvavo, iné sa držia aj za cenu masakrovania vlastného obyvateľstva. Líbyjský diktátor Kaddáfí vzdoruje vôli ľudu, ktorému údajne dal do rúk moc po svojej „revolúcii“ – a tej moci dal ľudu vraj až toľko, že samému mu nijaká nezostala. Preto teraz nemôže moc odovzdať. Bola by to komická argumentácia, akú počuť u rôznych politických megalomanov. V Líbyii je to realita, ktorá stojí veľa životov.