Posledné dní naznačujú zvrat a túžbu Slovenska po výraznej zmene. Bude podobná tej z roku '98? A ako budú reagovať tí, ktorí držia v rukách moc? Viac v novom vydaní .týždňa.

Mládežnícky reprezentant dostal za šesť dní v 2 zápasoch 2 červené karty a jeho tímy prehrali oba zápasy o 2 góly.

Predseda vlády sa otvorene zastal prezidentského kandidáta Maroša Šefčoviča a zaútočil na prezidenta, ktorý podľa neho pracuje len tri dni v týždni.

Boli to silné dni. Ukázali, kto sme, obe Slovenská sa jasne zadefinovali. A ukázali aj to, že Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú síce pred rokom zavraždili, ale ani smrť ich neumlčala.

O pár dní to bude rok, čo boli v dome vo Veľkej Mači zavraždení novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica.

Pár dní pred príchodom amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea do Bratislavy Robert Fico vyhlásil, že „z kokpitov amerických stíhačiek sa nikdy nič trvalo nevyriešilo“.

Ten pokrik v Paname akoby sa ani nemal skončiť: „Esta es la juventud del papa.“ „Toto je mládež pápežova.“ A zasa. A ešte raz! Znelo to, ako keď sa vyhlasuje požiar búchaním na nákovu. Moderátori ešte pridávali: „Vítame tu mládež z Brazílie!“ Odpoveď od Brazílčanov: „Óóóó!“

Ústavnoprávny výbor odhlasoval, že Robert Fico spĺňa podmienky kandidáta na ústavného sudcu.

Prvý polrok je za nami. To je príležitosť na rekapituláciu. Čo všetko sme spoločne prežili? Teambuilding, dve duchovné obnovy, jesenné prázdniny, niekoľko milých spomienkových dní, a potom pár desiatok obyčajných všedných dní.

Shutdown americkej federálnej vlády je jav, aký Európa ťažko chápe. Poznáme stav, keď po voľbách nie a nie zostaviť vládu. Poznáme štrajky štátnych zamestnancov. Ale čo to teraz – už takmer štyridsať dní – robia Američania? A kto za to môže?