„vítame tu mládež z Kostariky!“ – „Óóóó!“ „Vítame tu mládež z Nikaraguy!“ – „Óóóó!“ A do toho opäť: „Esta es la juventud del papa!“ Tak hlasno, až som sa bál, že narušia statiku neďalekých mrakodrapov. Nejeden večer som sa takýto ohučaný vracal do kolégia, kde sme bývali. Potom prišiel pápež, celé námestie, okolo 600 000 ľudí, stíchlo, lebo im chcel povedať slovo a oni ho konečne chceli počuť.
Som obmedzený vo všetkých rečiach tohto sveta a to ma nútilo premyslieť v sebe oveľa viac videné obrazy a vnemy. Tak som premýšľal nad mottom stretnutia z Lukášovho evanjelia: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Ako poznám mladých, viem, že mnohí z nich by sa chceli na križovatke svojej mladosti rozhodnúť podľa zásadného Božieho slova pre ich život. Lenže oni stále nevedia, aké je to slovo. Preto si musím dať pozor, aby som ich ja, ktorý som už dlhšie nejako Slovom nasmerovaný, len tak bez rozmyslu a bez váhania nepobádal, že: „Haló, tak sa už rozhodni, pohni kostrou!“ Ako poznám ich statočnosť a talenty, radi by sa dali do služby Slova, ktoré by ich nasmerovalo ďalej, no ako vraví klasik pri Márii Magdaléne: „Zapíjajú vlastnou žlčou neúspechy, že nevedia a nevládzu počuť Slovo.“ Vtedy treba vytvoriť podmienky ticha, aby bola šanca po osobnej ohučanosti započuť Slovo, ktoré človeka zvnútra nanovo vyformuje. A vtedy pápež do ticha panamského námestia prehovoril: „Kresťanstvo, to je Kristus!“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.