To povedal Woody Allen, ktorého nový film Iracionálny muž práve prišiel do slovenských kín. My už dávno vieme, že jeho vyhlásenia nemôžeme brať príliš vážne.

Na deň presne pred 70 rokmi zhodilo americké lietadlo na japonské mesto Hirošima atómovú bombu. Svet, v ktorom žijeme, sa v ten deň úplne zmenil.

Strastiplné putovanie cez lesy, polia, húštiny, staré fabriky a lúky Balkánu spoločne s utečencami. Od Grécka cez Macedónsko, Srbsko až do Maďarska. Stovky kilometrov sú iba malý výsek toho, čo si museli prežiť oni na ceste zo Sýrie alebo z Afganistanu.

Gabčíkovské temné vody vyplavili čosi významné. Nielen strach, aj demagógiu a cynizmus. Nič z toho diskusia o utečencoch, teda o ľuďoch, ktorým ide o život, neznesie.

Položili sme kolegom a priateľom .týždňa niekoľko otázok na tému: 1. Chceli by ste letieť na Mars? 2. Aké boli vaše detské predstavy o Marse, Marťanoch a vôbec mimozemšťanoch a vesmíre? 3. Myslíte si, že vo vesmíre je život?

Zavrite oči a skúste si to predstaviť. Ste desiatky miliónov kilometrov ďaleko od domova. Keď k nemu pošlete správu, trvá 20 minút, kým dorazí k pozemšťanom. Ďalších dvadsať čakáte na odpoveď.

„Čau Terezo, nechceš jít na Mars?” ozvalo sa z telefónu minulý rok v zime. Na Mars? Jasné, hovorím, zatiaľ čo sedím zababušená v pražskej električke.

Rozhovor s kunsthistorikom, kurátorom a riaditeľom Múzea v Betliari Júliusom Barczim o tom, ako sa dá v prípade Berniniho busty zistiť, či ide o originál.

Premočené vydanie .týždňa sa pod spotenými rukami rozpadáva. Na otvorenú dvojstranu dopadajú kvapky potu z čela. Tričko sa lepí na chrbát. Časopis radšej odkladáte a mľaskavou chôdzou si idete do chladničky po niečo studené. Naozaj to príroda nemohla zariadiť lepšie?

V sobotu popoludní žila Žilina dvoma ohlásenými mítingmi. Pod súsoším Cyrila a Metoda, cudzincov, ku ktorým sa dnes hrdo hlásime, sa rozložil Kotleba so svojou suitou, nad nimi námestie obsadili antikotlebovci zastúpení občianskymi aktivistami.