Branislav Gröhling nastúpil do kresla ministra školstva presne v okamihu, keď prišla pandémia. Okrem naplánovaných reforiem tak musel riešiť aj neplánované riziká a prechod do online vzdelávania. Reformy však musia prísť na rad čím skôr.

Dalo sa to čakať. Rýchlosť, s ktorou prišli niektoré odhalenia o charakteroch niektorých koaličných politikov, je však prekvapujúca.

Zastupiteľstvo BSK na čele s predsedom BSK Jurajom Drobom prijalo úsporné opatrenia, ktoré sa dotkli všetkých oblastí. V najväčšej miere však kultúry a športu. Tieto oblasti prídu pod vplyvom masívnych výpadkov v rozpočte o státisíce eur.

Prístup k neobmedzenému množstvu informácií priniesol fenomén študentskej zlodejiny. Zároveň poznanie, že jestvujú krajiny, kde sa už pri náznakoch ukradnutia myšlienky či neoznačených citátoch z politiky odchádza.

Poslanec Miroslav Kollár považuje problém s diplomovkou Borisa Kollára za vážny. Igor Matovič by mal podľa neho zaujať zásadné stanovisko.

Je COVID-19 na novom vzostupe, ako tvrdia niektorí epidemiológovia? Alebo sa niet čoho báť? A vieme to vôbec zistiť, keď máme tak neskutočne málo testov?

Kdeže, nejde len o ten drzý plagiát. Ide o celé mentálne nastavenie ľudí, ktorí si pod politikou nepredstavujú budovanie štátu, ale držanie sa pri moci – a najmä pri peniazoch. Boris Kollár je jeden z nich.

Otis Laubert sa narodil 8. januára 1946. Prvých pätnásť rokov života prežil v dedinke Valaská neďaleko Brezna. Neslobodná atmosféra 50. rokov sa ho našťastie veľmi nedotýkala, hoci vnímal určité anomálie doby aj vo svojom okolí.

Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) minulý týždeň vydala správu, podľa ktorej v EÚ existuje veľký potenciál na zvýšenie recyklácie odpadu. Konkrétne recykláciu komunálneho odpadu a elektroodpadu je podľa EEA možné zdvojnásobiť a recykláciu stavebného odpadu je možné zvýšiť o 30 %.

Zdanlivo neexistuje žiaden dôvod, prečo by som mal ja písať a čitatelia čítať, ako som prežil sobotu 27. júna.