slovensko ale medzi také krajiny nepatrí. Tí, ktorí na podvod poukazujú, sú terčom posmechu a kým statočne vedú tieto latentné boje za čestnosť, podvodníkom v parlamente svitá na lepšie zajtrajšky. Nenechajme sa oklamať. Okopírované študentské práce nie sú tak veľký problém, ako ho živíme. Predstavujú totiž iba malý kamienok z mozaiky veľkej na celú stenu školskej vstupnej haly. 

Mnohí voliči iba mávnu rukou. Kvalita absolvovaného štúdia a najmä reálny pracovný výkon politika nepatria do fokusu predvolebného, ba ani povolebného záujmu. To je nielen fatálna chyba, ale priamo odpoveď na stav našej malebnej krajinky. Jedného plagiátora vystriedal druhý, odnož zapáchajúceho Smeru sa teší povzbudivému potlesku publika. Po začatí novej rozprávky vetou: „Kde bolo, tam bolo, prišiel raz jeden dobrý kráľ, ktorý vo svojej zemi konečne poriadok urobil“ ani nevadí, že divadlo sa hrá s rovnakými bábkami. Kráľ má síce kopyto a skrytý chvost, ale je obutý a nosí sako. Ani prezliecť sa nemusel. Úplne stačí rovnaký oblek. 

„Podvody pri študentských prácach sú metaforou celého nášho systému a nejako sa nám nedarí nájsť spôsob, ako to zmeniť.“

Hodnoty, ktoré sa týmto krivým procesom vytvárajú, lámu ďalšiu nastupujúcu generáciu. Nemám rada ten pocit, keď si ako rodič „kadím“ do úst. Škola nie je o známkach ani o prasprostom vyplnení voľného času. Vzdelávacia inštitúcia by mala deťom v praxi ukazovať, že nič nie je zadarmo. Učí pochopiť najsimplexnejší príncíp zásluhovosti. Ak vynaložíš úsilie, máš dobré výsledky, viac možností, vyšší štandard a viac v živote dokážeš. Čo ak to ale takto nie je? Čo ak je dôležitejšie niečo úplne iné? Že sa budeš mať ako prasa v žite, ak vieš okradnúť o dane, vytrvalo klamať, obchádzať zákony, unikať pred spravodlivosťou a porušovať pravidlá?

Motivovať vlastné deti k poctivému štúdiu a správnym životným princípom, ak krajinú vedú podvodníci, stráca v očiach mladých ľudí zmysel. Nie sú tak slepí a hluchí, ako si myslíme Nečudujme sa, že utekajú a utekať budú. Nebude sa im chcieť späť. Späť zo štátov, kde je podvod naozaj hanba. Kde sa politik, ktorý pochybí, ospravedlní a pokorne odstúpi, pretože by ho tlak spoločnosti zomlel na prach. Kde platí, že si tam, kde si dnes preto, že si ľudia vážia, čo robíš, že tvoje kroky kriticky rozoberajú a spôsob tvojej práce uznávajú. Kde si voliči uvedomujú, že si jeden z tých, ktorý významne kreuje hodnoty v spoločnosti a tým ovplyvňuješ myslenie más. 

Podvody pri študentských prácach sú metaforou celého nášho systému a nejako sa nám nedarí nájsť spôsob, ako to zmeniť.  Od kvality nášho školstva, cez prístup vyučujúcich, až po „víťazstvá“ absolventov. Hlasy vysmädnutých po zásadnej zmene sotva preliezajú do parlamentu, záblesky svetla v tuneli blikajú príliš sporadicky. Tento zmutovaný vírus prežíva v celom tele štátu už desaťročia. Možno by, ako aj pri COVID-19, pomohla vakcína. Ale čo už, keď sa nechceme nechať očkovať. 

zuzana Herich

Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, vyštudovala Ekonomickú fakultu na UMB v Banskej Bystrici. Na Slovensku 14 rokov pracovala ako asistentka generálneho riaditeľa v nadnárodnej spoločnosti v Košiciach. V roku 2012 sa s rodinou presťahovala do Nemecka, kde jej manžel – anesteziológ – prijal pracovnú ponuku. Pôsobila ako Manager Trainee v hoteli, v súčasnosti sa angažuje v dobrovoľníctve, píše blogy o spoločensko-politických témach.