Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Kollárov štát lží

.anton Vydra .názory

Kdeže, nejde len o ten drzý plagiát. Ide o celé mentálne nastavenie ľudí, ktorí si pod politikou nepredstavujú budovanie štátu, ale držanie sa pri moci – a najmä pri peniazoch. Boris Kollár je jeden z nich.

Anton Vydra

v roku 1961 napísala Hannah Arendtová v eseji Pravda a politika, že „budovanie Potemkinových dedín, na ktorých si dávajú politici a propagandisti nedostatočne rozvinutých krajín tak záležať, nikdy nepovedie k vybudovaniu ničoho skutočného, ale vždy len k rozšíreniu a zdokonaleniu toho zdanlivého“. Arendtová sa v tom nemýlila a potemkinovstvo (oná krutá záľuba predstavovať ľuďom len dobre vyzerajúcu fasádu) zapustilo hlboké korene aj v slovenskej politike – korene také mocné, že vysekať ich nebude možné azda ani za ďalších tridsať rokov, čo je zaiste optimistický scenár.

Boris Kollár sa v budovaní fejkového štátu po vzore architektúry Andreja Danka predsa len posunul. Dankova jazyková fasáda bola totiž taká žalostná, že Kollár ho v tejto veci o celú dĺžku presahuje, hoci – ako vravela Arendtová – ich spoločne budovaný zdanlivý štát tým nielen rozširuje, ale aj zdokonaľuje. No čím viac je fasáda uhladenejšia, tým väčší je kontrast s ošarpaným zvyškom budovy. A toto všetko sa odohráva s otcovským požehnaním premiéra Matoviča v jeho úsilí udržať jednotu vládnej koalície a podržať Borisa Kollára napriek očividným faktom a verejnému hnevu (aj vnútri vlastnej koalície). Iba dodajme, že sa tým pod tento potemkinovský projekt explicitne podpísal.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite