Čím lepšie vieme liečiť srdcovo-cievne a iné ochorenia, tým vyššieho veku sa dožívame a vo vyššom veku začínajú hrať čoraz vážnejšiu úlohu choroby, ktoré sa v minulosti až tak často nevyskytovali (jednoducho preto, že sa nevyskytovalo až toľko starších ľudí). Jednou z nich je ochorenie s hrôzostrašným názvom: chronické zlyhávanie srdca.

Záborský bol síce ctižiadostivý človek túžiaci po uznaní, ale občas si volil pseudonymy. Svoju prvú významnú báseň ódu Na Slováku podpísal menom N. Magurský. V roku 1864 v almanachu Lipa vydal svoje divadelné hry Odboj zadunajských Slovákov a Arpádovci – pod pseudonymom Vojan Josifovič. Na stránke zaborsky.blogspot.sk, ktorá prináša podrobné informácie o Záborskom a jeho diele a ktorú pripravuje Timotej Kubiš, sa uvádzajú aj ďalšie pseudonymy: Filip Konôp, Parabola Drotár Fedor, Brindza Jánoš, Jano Metla, Füldenstein, Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity a poslanec OĽaNO Peter Pollák hovorí, že je práca, ktorú robiť musí, a práca, ktorú robiť chce. Aby mohol uskutočniť svoju rómsku reformu, musí riešiť aj administratívne veci, o ktorých existencii nemal ani tušenia.

To, čo sa odohráva na ľade aj v hľadisku, je potrava pre najfajnovejších hokejových gurmánov. A tak vždy na konci zápasu aj popradský slovanista hrdo vstáva, tlieska a teší sa, že je belasý.

Na každom domácom zápase má vypredané. V Bratislave aj v širokom okolí vládne už niekoľko týždňov hokejová eufória, ktorá pripomína zlaté časy slovenskej reprezentácie. Ako je možné, že na nenávidený Slovan sa dnes chodia baviť fanúšikovia z celej krajiny?

Dal som si na tú cestu dosť času. Vedie totiž jedným z najkrajších miest Európy. Električka prejde cez Malú Stranu, vyšplhá sa k Pražskému hradu, a potom vás skoro na hradbách vyloží na okraji Nového sveta. Uličky sú ako utopené medzi Černínskym palácom a Hradčanským námestím, to miesto je stále ešte turistami veľmi neobjavené, a preto tiché, romantické a zádumčivé. Bolo krásne, mierne jesenné popoludnie, a tak som si aj záver prechádzky okolo Toskánskeho paláca do Loretánskej ulice užíval. Dom, v ktorom má sídlo volebný štáb Miloša Zemana, som našiel ľahko. Pomohla mi bočná informácia, že svoje „predprezidentské“ útočisko má Zeman a jeho ľudia v byte, kde bývala dcéra T. G. Masaryka, čo, na rozdiel od prítomnosti kancelárie Miloša Zemana, pripomínala pamätná tabuľa na priečelí domu.

O vzniku a pozadí KHL, jej financovaní, majiteľoch klubov aj o pomeroch v Rusku sme hovorili s riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.

O náročnom cestovaní, hotelovom matraci, zafajčenej izbe, kôprovej pizzi, pochmúrnych ruských mestách či atmosfére na tamojších štadiónoch sme hovorili s kapitánom Slovana Miroslavom Šatanom.

Ten, kto bol na štadióne Slovana naposledy niekedy za socializmu, alebo na zápasoch domácej extraligy, musí byť v šoku. Ľudia sa dnes chodia na hokej do Bratislavy predovšetkým baviť, a nie ventilovať negatívne emócie. Dokonca ani pri ruskej hymne nikto nepíska.