Veľký sebaironik

Záborský sa dokázal zabávať aj na takýchto detailoch. A zabával sa aj sám na sebe. Násmešné rozhovory obsahujú aj takéto časti:

Moje vyznačenie
Gorgo: Slováci už všetku česť rozdali svojim spisovateľom. Prvý dramatik je Palárik, prvý lyrik Sládkovič, prvý románopisec Kalinčiak, prvý epik Hollý. Pre teba už ničoho nezanechali.
Záborský: Pre mňa chovajú, čo najlepšie.
Gorgo: A čo predsa?
Záborský: Učinia ma všade prvým medzi prvými.

Marná žiadosť
J. Z.: Dúchniže do mňa statočne, Múza, nech už raz napíšem dačo, čo by sa Slovákom ľúbilo.
Múza: A čo by som vcele vliezla do teba so všetkými sestrami, ty nikdy nič nenapíšeš, čo by Slovákom bolo po chuti.

Daňou obložené slovenské spisovateľstvo
Peniazozdier (pénzügyér): Vy ráčite byť súčasne slovenským spisovateľom. Udajte nám svedomite, čo zarobíte pri tom, aby sme vám mohli spravodlive vymerať daň z osobného zárobku.
J. Z.: Zaplatím ju po smrti, bo priatelia mi až vtedy prorokujú slávu.
Peniazozdier: Do slávy vašej nám nič. Chceme znať, koľko obnáša váš spisovateľský zárobok.
J. Z.: Dám vám všetko, čo mi prinieslo moje 35-ročné spisovateľstvo; len vy mi nahraďte, čo som pri tom stratil.
Peniazozdier: Eh! Posadím vás teda na jednu lavicu s Baričkom, ktorý skupoval po štyri krajciare metly a po dva predával.
J. Z.: Veľmi múdre ráčite hovoriť.

Z národného výtečníka národný hriešnik
Balahura: Prečo si nazval toho Jonáša v novinách „národným hriešnikom?“
Bobula: Preto, že nechcel byť národným výtečníkom. Odmrštil moje ponúknutie, neposlal mi svoju podobizeň, keď som chcel 50 Slovákov „novej školy“ ministerstvu, ako „národný vodca“, predstaviť.
Balahura: Tys’ teda pán verejnej mienky a rozdávateľ slávy.
Bobula: Dávam, komu chcem a odnímam, komu chcem.