Film sa volá Levie srdce. Nebojte sa, nejde o ten so svalnatým blbečkom Jeanom-Claudom Van Dammom. A nejde ani o historické rozprávanie týkajúce sa anglického Richarda I. Ide o fínsko-švédsku (nie celkom ľahko stráviteľnú) lahôdku režiséra Doma Karukoskiho.

Môj osobný spor tohto horúceho leta sa týka ľadu. Presnejšie môjho obľúbeného hokeja. Ešte presnejšie mojej celoživotnej slabosti pre Slovan zoči-voči rozpínavému Rusku a trápnemu Širokému.

MUDr. Peter Kaščák spravil smiešnu chybu. V bojovej terminológii by sa dalo povedať, že fatálne podcenil nepriateľa. Keby sme hrali tenis, povieme, že dal tým smeráckym hajzlom ohromnú nahrávku na smeč. Banalita celej veci je o to tragickejšia, že sme práve prišli o primára najlepšej pôrodnice na Slovensku. Tým, že dovolil ľudom zo spriatelenej kapely točiť klip v pôrodnej sále bez povolenia riaditeľa, asi naozaj neohrozil zdravie pacientok, ale porušil predpisy. 

Mým prvním dojmem z encykliky je velké nadšení a myslím, že ve vztahu katolické církve k ochraně životního prostředí se bude mluvit o době „před“ a „po“ 18. červnu 2015. Laudato Si je dokument, na který mnozí věřící i nevěřící dlouho čekali a jsem moc rád, že tento text přišel a že přišel v této podobě.

V Šamoríne sa odohrala udalosť, ktorá otriasla verejnou mienkou a zapríčinila paniku medzi obyvateľmi. Judita Nagyová sa priznala k bosoráctvu a udala tri priateľky, že po nociach lietali na hrady v Hainburgu, Svätom Jure, Devíne a pristávali aj na veži kostola v Holiciach.

V noci z nedele na pondelok sa v Kanade skončili siedme majstrovstvá sveta žien vo futbale. Momentov, akým sa zvykne hovoriť historické, ponúkli hneď niekoľko. Nad všetkými vyčnieva jeden.

Kto je skutočná obeť? Mŕtvy muž, ktorý nezvládol dôsledky svojej voľby alebo žena, ktorú šikanuje polícia? Odpoveď hľadajte v divadle Aréna.

Alexandra Punová a Juraj Kušnierik hovoria, na ktoré veci (nielen) v stane .týždňa sa naviac tešia na tohtoročnej Bažant Pohode.

Rozmýšľam, čo za zvláštneho živočícha boli prvé Európske hry od 12. do 28. júna 2015 v Baku. Oficiálne webové stránky hovoria, že je to úžasná vec – niečo ako euroolympiáda, na ktorej usporiadaní sa v roku 2012 v Ríme dohodlo 49 európskych olympijských výborov. No nezáujem médií (v športových správach hlavných televízií či dôležitých novín som sa toho o EH nedozvedel takmer nič) signalizoval niečo iné: zmysel/nezmysel tohto neslano-nemastného podujatia je prinajlepšom sporný.

Avizovaná predvolebná spolupráca Daniela Lipšica a Igora Matoviča je v zásade dobrou správou. Ukazuje, že v rozbitej opozícii je vôľa spolupracovať a zabrániť prepadnutiu hlasov.