Koniec školského roka je ako pohreb. Všetci už spomínajú iba v dobrom. Zabúdajú na ťažkosti a krivdy. Známky už nik nechce meniť, veď je to aj tak jedno a nik sa ich viac na ne nebude pýtať. Akoby tridsiateho júna padal dážď s nejakou čarovnou látkou, ktorá umožňuje zabudnúť.

Zvláštnych hudobných dív sa na hudobnej scéne, ako aj na samotnej Pohode za posledné roky objavilo niekoľko. Aurora však aj medzi nimi vyniká. Je ešte zvláštnejšia.

Ľuboš je sedemdesiattriročný chlap. V našom zariadení býva ešte len dva mesiace, no po desiatich rokoch, ktoré si odsedel v Leopoldove.

V novom čísle .týždňa nájdete veľký rozhovor s farmármi, ktorí nezostali ticho a bojujú za zmenu. Okrem toho vám v ňom prinesieme aj fototému z krásnej, no sužovanej Venezuely či odpoveď na otázku, čo to znamená, keď sa Kočner a Rusko dostali do väzby. Hlavnú tému .týždňa vám prezradí Štefan Hríb.

Dnešný deň sa možno s výnimkou zatknutia Mariána Kočnera, ktorý vzápätí potreboval prevoz do nemocnice, niesol na kolesách farmárskych traktorov. Gabriela Matečná ho zaklincovala.

Všetci vidíme, že od vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa dokopy nič nezmenilo. Preto, keď prostestujúcich farmárov prídu privítať ľudia, spraviť im raňajky, je to istý odkaz, že nie sme ľahostajní. Farmári nás potrebujú rovnako ako my ich. Pomôžme im teraz!

Za návrhy kotlebovcov štandardne nehlasujem. Robím to preto, aby som dal jasne najavo, že odmietam ich ideológiu a že sú pre mňa politicky neprijateľní. Rovnako však pokladám za ne

Spomínam si na Dietlov seriál Nemocnica na na kraji mesta. Všetko v ňom bolo fantastické, všetko fungovalo, aj sestra Inka bola fešanda.

Nórsko je krajina usmiatych tvárí. Najmä tých ženských. Niežeby sa tam mužom žilo zle, to nie, ale v porovnaní so zvyškom sveta sa tam ženám výnimočne darí.

Na mníchovskej konferencii Pražská jar, Alexander Dubček a Rádio Slobodná Európa som hovoril o podávaní správ tomuto rádiu zo Slovenska za komunizmu. Je dobré si tie časy v dobe mobilu a internetu pripomenúť.