veľmi zle mi tam bolo,“ šomre si často popod nos, keď si príde vypýtať cigarety. „Sedel som s vrahmi, jeden spoluväzeň zabil dokonca malé dievčatko. Nikdy to neoľutoval. Ani sviečku za ňu nezapálil,“ pokračoval v živých spomienkach pri otváraní škatuľky cigariet. Po týchto slovách som za ním vyšiel von a sadli sme si na lavičku pred budovu útulku.
Po zapálení cigarety pokračoval vo svojich úvahách. „Veľa sa teraz rozpráva o charite a pomoci ľuďom, ako som ja. To je zlé. Nikomu by som nepomohol, kým by neoľutoval, čo spravil. Väzňov netreba ľutovať, každý sa musí postaviť na nohy sám. Bez ľútosti okolia. To nikomu nepomôže. Povaha človeka sa zmeniť nedá. Človek je ako potkan, plazí sa po tme v norách a keď vyjde na slnko, ukáže sa, čo je v ňom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.