Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.

Výročie od potopy Titanicu sa nieslo vo veľkom štýle. Spomienkové podujatia, rozsiahle texty vo svetových novinách, filmy a dokumenty v televíziách. Akoby sa tragédia nestala pred sto rokmi, ale v našej nedávnej prítomnosti. Prečo nás Titanic a jeho 1500 obetí stále tak fascinuje?

Nechcem zneužívať blog .týždňa na propagáciu mojej kapely Živé kvety, ale nemôžem inak. Cez víkend nás kamarát upozornil, že Peter Cmorík spieval na predvolebnom mítingu neznámu pieseň, ktorej slová pochádzajú z našej skladby Bez konca z rovnomenného albumu, no hudba bola úplne iná. Skoro ma porazilo!

Až teraz, po návrate z predvolebného Francúzska som si naplno uvedomil, ako hrozne vyzerá naša krajina. Nie kvôli krajine ako takej, a už vôbec nie kvôli vzácnym pamiatkam či peknej prírode. Príčinou je novodobý mor – bilbordy všade, no najmä pri cestách.

Pri každej veľkej kauze sa objavujú úvahy, že posilnenie kontroly EÚ nad Slovenskom by mohlo neutralizovať domáce prepojenia medzi finančnými skupinami a našimi politikmi, ako ich opisuje napríklad aj dokument Gorila.

Český prezident však poslal odkaz aj na Slovensko. Nie homosexuálom, ale našim politikom a liberálom.

Chválim ministra Jurzycu za to, že chce pridať ďalšiu hodinu telesnej východy všetkým stredným a základným školám, teda že by telocvik nebol dve, ale tri hodiny do týždňa. Nie je to tak veľa, ak si uvedomíme, že podľa výskumu až 70 percent našich detí trávi denne viac ako 4 hodiny pri počítači, televízore alebo zábavou na mobile.

Zuzana Hartlová z Martina čelí obvineniu z únosu svojej ani nie dvojročnej dcéry. Dvadsaťtriročnej žene hrozí, že na základe rozhodnutí našich súdov jej dcéru vydajú otcovi do Španielska.

Ženy, deti, otcovia, matky - tí všetci majú svoj "medzinárodný deň". V sobotu, 17. apríla máme deň my hudbomilci. Teda, presnejšie povedané, naše obchody.

Íri neznášajú našu vládu, našu civilizáciu, náš priemysel, naše pravé náboženstvo. Ich dejiny sú neprerušeným kruhom bigotnosti, povedal v 19. storočí Benjamin Disraeli, obľúbenec Jej veličenstva kráľovnej Viktórie.