Keď 20. júla 1969 Neil Armstrong položil nohu na povrch Mesiaca, nebolo to z výskumných dôvodov. Bolo to strategické víťazstvo v jednej z mnohých bitiek studenej vojny. Napriek tomu sa NASA podarilo vyťažiť z misií Apollo, ktoré mali jediný cieľ – poraziť Sovietsky zväz vo vesmírnych pretekoch – pozoruhodné a dôležité vedecké poznatky. Teraz sa sestra Apolla, Artemis, vracia na Mesiac s úplne inou motiváciou.

Je všade. Ak článok čítate v elektronickej forme, tak aj vďaka nemu. To, že vidíme svet zvnútra našich budov, nie je samozrejmé a dlho nebolo. Vďaka nemu vidíme aj to, čo by sme inak nevideli. A komunikujeme rýchlejšie a bezpečnejšie. Bolo tu skôr ako my a bude tu aj po nás. Sklo.

Čo spája záchranu Apolla 13, výrobu huslí, rozbitý porcelán a kancelárske žlté papieriky? Spája je v tomto kontexte to správne slovo, pretože pre všetko vyššie uvedené je dôležitá jedna vec – lepidlo.

Fascinujú nás príbehy nositeľov Nobelových cien. Ich odvaha kráčať proti prúdu, hľadať riešenia tam, kde to už všetci vzdali. Niektoré ocenenia majú kontroverzný obsah, iné sú doslova šokujúce. A kráľom absurdnej pseudovedeckosti je nesporne Egas Moniz.

U nás na toto korenie natrafíme len málokedy, je nedostatkové a v malých orientálnych obchodíkoch dokonca vždy po niekoľkých dňoch aj vypredané. Nie je totiž až také známe, ale kto ho pozná, nakupuje, až kým sa nevypredá. Šičimi togaraši.

Jahňacina, šunka, vajíčka, kysnuté koláče. Tradičná veľkonočná tabuľa. V každom kraji trošku inak, no vždy veľa a so srdcom na dlani. Všetkému však kraľuje obradový koláč. Niekde mu hovoria paska, inde baba. V Taliansku je to holubica.

V ochranárskej obci existuje spor ohľadom otvorených trávnatých biotopov, ktoré sú v zásadnej miere závislé od ľudskej činnosti. Máme kosiť orchideové lúky, aby sme zabránili ich spontánnej premene na les? Máme vyrezávať nálety a staré výsadby borovíc, aby sme udržali populáciu jasoňa červenookého?

Sú koreňové zeleniny, ktoré vnímame ako bežné, nepozastavujeme sa nad nimi. No sú aj také, ktoré na nás vyskočia buď na trhovisku, alebo z jedálneho lístka a my chvíľu váhame, či si z nás niekto nestrieľa. Napríklad hadomor španielsky.

Dnes sa skloňuje skoro v každom menu lepšej reštaurácie. Keď ho nenájdeme ako zaujímavú a záhadnú ingredienciu pri hlavných jedlách, určite si na nás počká pri miešaných nápojoch. V poslednom čase sa s ním roztrhlo vrece. Záhadné yuzu.

„Slováci historicky k Západu nepatřili a těch pár období po roce 1918, kdy se to začalo měnit, bylo příliš krátkých, abychom o nich dnes mohli mluvit jako o jasně prozápadně orientované společnosti,“ říká v rozhovoru pro deník FORUM 24 spisovatel a publicista Pavel Kosatík, který je mimo jiné autorem knih Slovenské století a Slovensko 30 let poté.