Milý Honza, reagujem na tvoje pohoršené video z Röszke o tom, že utečenci si nevážia darované veci, zanechávajú po sebe odpad. Čuduješ sa, aké reakcie to video vyvolalo. Ja nie a pretože ťa mám rád, píšem ti takto verejne.

Kľúčová téma predpochodových aj popochodových diskusií je otázka sebapotvrdzovania a vymedzovania sa voči (čoraz menej) neprajnému sekulárnemu okoliu. Všímajú si Národný pochod za život už mainstreamové médiá? A je to dôležité?

„Ve škole nás zkoušeli z antiky latiny/a jiných nepotřebných věcí/neučili nás jak se chovat/v koncentračním táboře/vyměnil bych jedničku ze zeměpisu/za schopnost krást brambory/všechno co vím je tu nepotřebné/nebo chápané úplně jinak/lékařů je třeba se obávat/kriminálníci plní roli nadřízených/s inteligencí se tu člověk musí skrývat/jako s nenapsaným úkolem/neustále nastavujeme druhou tvář/celí jsme utvoření z druhé tváře“... 

Dve dedinky na uzavretej maďarsko-srbskej hranici a tri kilometre železničnej trate medzi nimi sa stali epicentrom svetových správ. Prinášame svedectvo o utečeneckej dráme, ako sa vyvíjala v priebehu dní a nocí za posledné dva týždne.

Mnohí slušní ľudia sú šokovaní, koľko nenávisti sa vyplavilo na sociálnych sieťach voči utečencom od iných, zdanlivo slušných a poriadnych spoluobčanov. S takouto priamou, vražednou nenávisťou neboli ešte nikdy konfrontovaní. Nestretli sa s ňou. Netýkala sa ich. Teraz, keď vidia zábery rodín s malými deťmi, ktorých ženie maďarská polícia, vyhŕknu im slzy, ozýva sa v nich súcit.

Radikálne združenia momentálne riešia, ako osloviť širšiu verejnosť. Vedia, že bez nej nemôžu pomýšľať na parlament a šancu ovplyvniť výkon štátnej moci. Pokúsime sa túto scénu zmapovať. A začneme Slovenským Hnutím Obrody, ktoré je ojedinelým fenoménom.

Juraj Kemka vo svojom videoblogu hovorí o tom, že aj zdanlivo taká obyčajná vec akou je naše správanie sa na pr(i)echode pre chodcov, môže veľa vypovedať o stave našej duše.

Herec Juraj Kemka momentálne prepína z prázdninového vegetu do pracovného režimu, čo znamená oprašovačky hier v divadle Astorka a natáčanie seriálu Divoké kone. Na konci septembra sa k tomu pridá ešte šou Kredenc.

Človek príde do Ameriky a netuší, že si so sebou nesie množstvo stereotypov a predžutých názorov, ktoré pohotovo aplikuje, kedykoľvek musí čeliť niečomu novému, nečakanému, niečomu, čo je v konflikte s prinesenými predstavami, ako majú veci fungovať.

Od začiatku tohto roka vychádzali v .týždni vychádzali články o situácii v pôrodniciach a nebolo to optimistické čítanie. Aj keď sa mnohé zmenilo, pretrváva pocit neosobnosti, strohosti až bezmocnosti rodičiek voči systému. Na otázku, prečo je to tak, pomôže nájsť odpoveď aj pohľad do dejín pôrodníctva.